Google+ Riddick's Realm: Peter Balko: Vtedy v Lošonci

23 novembra 2015

Peter Balko: Vtedy v Lošonci

Slovenská kniha, ktorú musíte čítať




Na Knižnom klube sme mali ako tému Anasoft Literu. Hoci som od detstva vášnivý čitateľ, priznám sa, že domáci intelektuálny mainstream ma vždy lákal len o niečo viac, než ten brakový, a tak na tomto poli mám málo skúseností. No keď dobrá duša klubu Vierka zahlásila, že Balkov Lošonc je magický realizmus ako vyšitý a niekto iný dodal, že je navyše vtipný, oči sa mi zúžili a zavetrila som.
To už znelo ako solídne lákadlo!
Okrem toho v Litere získal cenu čitateľov, čo tiež znie lepšie, než keby ho ocenili akademici ;-)



Tak som si ho hneď požičala a onedlho začala čítať.
A ono je to naozaj slovenský magický realizmus... ľúbezne spárený s tragikomickou poéziou života. Lahoda, báseň, knižka skoro taká dobrá ako sex. Vtedy v Lošonci je radosť čítať, vlny čitateľskej rozkoše ma zalievali ako šantivé vody Atlantiku v Bretónsku.
Tie prirovnania, opisy a metafory, to bol destilát humoru i poetiky, ktorá dokázala vystihnúť to najkrajšie i najhoršie z teátra malých i veľkých životov.

Bol som vychovaný v duchu vzorného ancikrista. Buď dobrý k ľuďom a ľudia budú dobrí na teba, pozoruj celky i detaily, počúvaj príbehy až do konca, uč sa od priateľov i od hlupákov, neodpisuj, ak máš urobiť chybu, nech je tvoja, maj vlastný názor, ale rešpektuj iných, aj Poltárčanov a keď krájaš chlieb, krájaj ho pozorne, pretože pravý chlap hladí ženu všetkými desiatimi prstami. (s. 110)

Hlavnými hrdinami tohto opusu sú najlepší kamaráti Leviathan a Kápia, skutočnými menami Peter a Koloman. Prvý je pozorovateľ, zapisovateľ a v spoločnosti bacuľatý outsider, predurčený na dráhu spisovateľa, druhý je skôr krížencom Dona Corleoneho a Tonyho Montanu.

Mali sme osem a boli sme ozbrojení. Kápia mal nôž, ja šumbajku. Kápia poznal šesť neslušných slov a dva názvy filmov pre dospelých, ja som ovládal naspamäť všetky mená svätých v kalendári, aj odzadu, na bieleho špica. Kápia usmrtil každý deň minimálne jedno zviera, ja som si každý večer umyl zuby. Kápia pľul, ja som písal. (s. 20)

Mozaika príbehov z Leviathanovho a Kápiovho Lošonca prekypuje obrazmi, farbami a atmosférou. Mágia každodenného života i úplne prozaické detské starosti sa miešajú s miestnym folklórom vypočutým od rodičov a rovesníkov alebo zažitým na vlastnej koži. To všetko v nádhernej spleti udalostí dávno i nedávno minulých, voňajúcej neodolateľnou nostalgiou.

Otec šoféroval a fajčil. V momente, keď som vytiahol rožok so syrokrémom a prilepenou servítkou, vytrhol mi ho z ruky a vyhodil cez okno. "Lovec musí byť lačný," povedal a pohladil ma po vlasoch. Sklamane som prikývol a predstavil si izbu zariadenú nábytkom z tlačenky. (s. 33)

Vierka o mesiac neskôr povedala aj to, že Kápia je najzaujímavejší detský antihrdina, akého kedy stretla v domácej literatúre. Lebo zaujímaví (dospelí) antihrdinovia boli napríklad v Pišťankovom Rivers of Babylon alebo v Karvašovej Polnočnej omši, ale také decko ako je Kápia, také ešte v slovenskom románe nečítala.

Ja k tomu dodám, že Kápia je síce oficiálne až druhou hlavnou postavou, lebo veď najhlavnejší je logicky rozprávač - ale v skutočnosti je práve on tou hviezdou, číslom jeden, o ktorom to celé je... A v tej najdramatickejšej scéne knihy je napokon Kápiova charizma zloducha vykúpená bezpodmienečnou lojalitou v mene priateľstva na život a na smrť.

Nakoniec mi podal obálku, v ktorej bol jeho závet. Keď som si ho neskôr prečítal, zistil som, že mi odkázal svoju sestru a fialový lovecký nôž. Tiež som dostal domácu úlohu napísať svoj závet, pretože človek nikdy nevie a keď vie, je vysoká pravdepodobnosť, že vie zle. Tesne predtým, než odišiel, mi vylepil facku a povedal, že sme sa nikdy nestretli. (s. 98)

Boha, a tá posledná veta, to je také dobré!
(Nie, toto nebola dramatická scéna;-)


Ak by som chcela Vtedy v Lošonci k niečomu prirovnať, bol by to Dobrovodov Malkáč a Velkáč. Spomenula som si naňho až pri písaní recenzie, no mohla som aj skoršie - veď Dobrovoda ma svojho času nadchol a rozkokošil presne rovnako ako teraz Balko :-)

Počula som, že Peter Balko je dobrý scenárista, takže keby Lošonc niekedy chceli sfilmovať, určite by si mal scenár napísať sám. Ale režírovať by to mal jedine Emir Kusturica. Vyzeralo by to ako kombinácia Testamentu a Čiernej mačky a bieleho kocúra. Presne tak nejako si to predstavujem. A bolo by to geniálne :-)

Ak máte náladu, vychutnajte si druhú porciu Leviathanových zápiskov, ktoré som uverejnila ako samostatnú ukážku.





Peter Balko: Vtedy v Lošonci. Via Lošonc
(Koloman Kertész Bagala a literarnyklub, 2015)






Súvisiace:
Vtedy v Lošonci - ukážka z knihy
Alessandro Baricco: Emauzy
Ľubo Dobrovoda: Ja Velkáč
Dawn Frenchová: Tak trochu úžasní
Milan Lechan: Učebnica na prestávku
Daniel Rušar: Jaro kriplů

2 komentáre:

  1. O tejto knihe som počula, nejako som ju zaregistrovala. Potom bola v Bystrici beseda s autorom a môj profesor poľštiny mi ju veľmi odporúčal a celkom slušne ma namotal. Dúfam, že sa k nej čo najskôr dostanem, lebo tvoja recenzia ma utvrdila v tom, že si to musím prečítať :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Super, to som rada :-D Dúfam, že sa ti bude páčiť tak ako mne :-)

      Odstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).