Google+ Riddick's Realm: Stephen King: To

14 apríla 2014

Stephen King: To




"To vždycky mluvíte do kanálů, pane?"
"Jen v Derry," řekl Bill.

Na jeseň 2013 mal môj obľúbený e-shop Bookdepository anketu o najstrašidelnejšiu knihu všetkých čias. Už vtedy som zvažovala, že zahlasujem za TO, pretože knihu som už mala rozčítanú a neraz ma z nej oblievala hrôza. No nebolo by to celkom fér, tak som dala hlas tiež kingovke Misery (skončila na 14. mieste).
TO síce súťaž nevyhralo, ale len tesne - dýchalo na krk víťaznému Osvieteniu, ako inak, od Kinga. No keby som vtedy vedela, čo viem dnes, a mala z knihy prečítanú aspoň polovicu, hlasovala by som za TO. Áno, zatiaľ je to jednoznačne najstrašidelnejšia kniha, akú som kedy čítala.

Dôvodom nie je iba samotné TO, alebo tých napínavých tisíc strán, počas ktorých sa partia Smoliarov pripravuje na finálny súboj. Ako je už čitateľom Stephena Kinga známe, jeho schopnosť napísať pôsobivý horor zahŕňa aj budovanie atmosféry, príbehy hlavných i vedľajších postáv, narušené osobnosti, abstraktné i celkom konkrétne zlo...

V tomto prípade si pripočítajte bočné línie osvetľujúce temnú históriu mestečka Derry, opisy jednotlivých spôsobov, akými zomreli deti... no nech to vezmem z hociktorej strany, najstrašnejší sú ľudia. Tí zlí, zákerní, násilnícki psychopati, deprivanti alebo jednoducho ľudské kurvy. Lebo ako sa vraví, kurva nie je povolanie, ale povaha.
Situácií, kedy sú také kurvy pustené z reťaze, je v tejto knihe dostatok. A potom je tu ešte TO, najväčšia kurva zo všetkých. Fundamentálne zlo, žravá sila z hlbín vesmíru, ktorá sa potrebuje kŕmiť, strachom, mäsom, predstavami svojich obetí...

Derry


V mestečku Derry, štát Maine, sa odjakživa diali čudné veci. Nevysvetliteľné zmiznutia, výbuchy násilia, hromadné úmrtia... a vraždy detí. Až do 20. storočia zostala pravidelne sa opakujúca anomália nepovšimnutou. Kým jej nedala meno skupina detí, kým jeden z nich nezačal pátrať po súvislostiach.
Tým človekom, jediným kronikárom udalostí, je Mike Hanlon, v detstve malý černošský chlapec ovplyvnený otcovými príbehmi o minulosti, v dospelosti knihovník a zároveň jediný člen bandy "Smoliarov", ktorý zostal bývať v rodnom meste a vďaka tomu nezbohatol, no ani nezabudol na to, čo s kamarátmi zažili v lete roku 1958.

Mike Hanlon rozpráva


Stupeň kriminality v Derry je šestinásobně vyšší, než stupeň kriminality v jakémkoliv městě srovnatelné velikosti v Nové Anglii. Mé předběžné závěry z této oblasti se mi zdály být natolik neuvěřitelné, že jsem dal svoje čísla jednomu šílenci z univerzity, trávícímu zbytek času, co zrovna neseděl u svého počítače, u mě v knihovně. Ten šel o několik stupňů dál – přidal několik tuctů dalších malých měst, aby z toho byl – jak to nazval – celostátní průzkum, a dodal mi počítačem vytvořený sloupcový graf, kde Derry trčelo jako palec při autostopu. Jeho jediný komentář byl: „Tady musejí mít lidi dost horkou krev, pane Hanlone.“ Neodpověděl jsem mu. Kdybych mu odpověděl, řekl bych mu možná, že něco v Derry každopádně horkou krev má.
Tady v Derry totiž nevysvětlitelně a nezjištěně mizí děti v počtu asi šedesáti ročně.

***

...původní počet bílých osadníků činil asi tři stovky. Byli to Angličané. Měli výsadní právo a formálně se označovali jako Derrie Company. Přidělené pozemky zahrnovaly oblast, včetně pozemků, kde dnes je Derry, větší část Newportu a malé proužky okolních měst. Ale v roce 1741 všichni z města Derry prostě zmizeli. Byli tam ještě v červnu toho roku – komunita o počtu asi tří set a čtyřiceti duší – ale přišel říjen a byli všichni pryč. Vesnička s dřevěnými domy stála mrtvá a opuštěná. Jeden z domů, stojící tenkrát zhruba v místech dnešní křižovatky ulic Witcham a Jackson, shořel do základů. V Michaudově knize se tvrdí, že všichni osadníci byli povražděni Indiány, tato teorie však není ničím podložená, je tu jen ten jeden vyhořelý dům. To spíš někdo víc zatopil v kamnech a dům zmizel v plamenech.
Indiánský masakr? Stěží. Nezůstaly žádné kosti, žádná těla. Povodeň? V onom roce ne. Nějaká epidemie? V okolních městech o ní ani slechu.
Prostě zmizeli. Úplně všichni. Všech tři sta čtyřicet lidí. Beze stopy.

1958


Partia siedmych jedenásťročných deciek sa dá dohromady na základe náhod i sympatií, pretože sú niektorí menej často, iní takmer neustále, terčom šikanovania zo strany školského hulváta Henryho Bowersa a jeho kumpánov. Skamarátia sa a v miestnom "lesíku" (Lada, Barrens) si postavia malú klubovničku, podzemný úkryt.
Majú ešte niečo spoločné - každý z nich má akýsi "paranormálny" zážitok s bytosťou či udalosťou, ktorá ich za rôznych okolností lákala a ohrozovala. Prirodzenému vodcovi skupiny, Billovi Denbroughovi, navyše minulú jeseň za tragických okolností zahynul mladší brat. TO mu odtrhlo ruku.

Postupne zisťujú, že osudu mnohých iných detí, ktoré v okolí miznú či umierajú strašným spôsobom, unikli len vďaka tomu, že dokázali vábeniu prízračného klauna odolať.
Sú aj zvedaví, trochu odvážni, prirodzene vzdorovití, a tak pomedzi každodenné drobné radosti i problémy s Henrym, rodičmi a bežným detským životom na pomedzí puberty, ďalej pátrajú po nepomenovanom zle a pripravujú sa na boj s ním. I keď k vyvrcholeniu v kanalizácii pod mestom Derry nepríde presne podľa ich plánu, použijú všetkú svoju statočnosť a silu súdržnosti, aby TO porazili.

Stan se ohlédl směrem, odkud přišli, a pak pohlédl do spodního potrubí. Sevřel pevně rty a přikývl.
"Jdeme," řekl. "Hovna se umejou."

Teda dúfajú, že ho porazili...

1985


Po pravidelnom uplynutí cyklu TO opäť úraduje a ukája svoj hlad v masakrovaní malých detí a prebúdzaní atavistickej agresivity v dospelých. Zároveň funguje akási hypnotická anomália v spojení s racionalitou, ktorá bráni dospelým, aby v minulosti, prítomnosti i budúcnosti pochopili aspoň zlomok toho, čo sa v Derry deje.
Jediný, kto to vie, je Mike Hanlon. Ani dávni priatelia, ktorých zvoláva domov na základe 27 rokov starej prísahy, si už nič nepamätajú.
Iba vedia, že sa musia vrátiť, pretože si sľúbili niečo veľmi dôležité. Nevedia, čo sa presne stalo a prečo chcú ísť späť. Budú musieť vykonať ťažkú púť do minulosti a do seba samých, po kúskoch sa rozpamätávať a znova čeliť hrôze... Ale prisahali, že sa znova pokúsia poraziť TO.


Obe časové roviny sa pritom prelínajú, pretože King nerozpráva príbeh chronologicky, ale paralelne. K tomu pridáva vyššie spomínané, občas aj niekoľko stupňové retrospektívy a odbočky, k vedľajším postavám aj udalostiam, aby nám o Derry povedal všetko dôležité, čo treba. Zvláda to na výbornú a čitateľ sa ani na chvíľu nestratí. Na obrovskú literárnu plochu TO sa zmestila košatá história mestečka Derry, vykreslenie množstva charakterov i vzťahov, stoviek drobných súvislostí. Všetky majú nezameniteľnú kingovskú atmosféru, ktorú som sa pokúsila vystihnúť už v článku o Prekliatom Saleme.


Preklad, televízia, film



Prvé české vydanie z roku 1993, ktoré som čítala ja (preklad Gabriel Gössel) sa... no dobre, nie priamo hemží, ale obsahuje dosť čudne preložených slov, a to počítam iba tie, ktoré som si všimla (spomínam si na "denný sen" ako preklad slova daydream a "hrať monopol" namiesto Monopoly). Na niektorých miestach som si bola pomerne alebo aj úplne istá, že by sa žiadal iný výraz. Čítanie to však nijako vážne nepoznamenalo, len vás upozorňujem.
Vzhľadom na pomer rozsahu a počtu videných či tušených chýb bol výsledok uspokojivý, a tá trocha znalosti angličtiny a všeobecný rozhľad zastúpi prekladateľove medzery.
Na druhej strane, tieto drobné nedostatky vyvážil pán Gössel výbornou prácou s nárečím a žargónom, slangom násťročných detí aj dialógmi, širokou slovnou zásobou a celkovo dobrou štylistikou i výberom slov. Na vyše tisícstranovej knihe odviedol naozaj kus dobrej práce.

nezabudnuteľný Tim Curry
Počas čítania knihy som plánovala, že si čoskoro po utriedení myšlienok a ustálení pocitov zopakujem dvojdielne TV spracovanie z roku 1990. Videla som ho kedysi dávno... navyše v angličtine, ktorú som vtedy ani neovládala.
Pozrela som si TO, lebo som chcela znova vidieť Tima Curryho, ktorý sa odvtedy stal tvárou (a hlasom) Pennywisea a pamätala som si zopár scén, ktoré sa mi vryli do pamäti.
Dnes to ľutujem, lebo hoci som vedela, že herci mi nebudú sedieť do môjho obsadenia rolí, skutočnosť bola horšia, než obavy - tvár hereckého dreva Richarda Thomasa, aj s jeho charakteristickou bradavicou len ťažko vyháňam z hlavy. A to patril v puberte medzi hercov, ktorí sa mi páčili! Aj vkus na chlapov sa mení, ako vidíte ;-)

No zdá, že v dohľadnej dobe ďalšej adaptácii neunikneme. Internety hovoria o tom, že remake filmového TO určite bude. Dokonca už je naplánované na rok 2015.
Holt, tentokrát sa zaradím medzi skeptikov - nemyslím, že by sa tá kniha dala sfilmovať... teda nie, ona sa dá, ale nemyslím, že by film dokázal vystihnúť to všetko... jej podstatu, atmosféru, psychológiu, jednoducho všetko to kingovské, čo sa tak ťažko prenáša z papiera na filmový pás.

„Nu, a jaké je Derry doopravdy, Done?“ zeptal se Reeves.
„Je jako chcíplá děvka s larvama, co jí lezou z píči.“
Oba policisté na sebe ohromeně pohlédli.
„Je to špatné místo. Je to stoka. Chcete říci, že vy dva to nevíte? To tu žijete celý svůj život a nevíte to?“
Ani jeden neodpověděl.





Stephen King: To (Melantrich, 1993)







Súvisiace:
Stephen King: 11.22.63
Stephen King: Prokletí Salemu
Guillermo del Toro, Chuck Hogan: Žihadlá (Upírska trilógia 1)
Guillermo del Toro, Chuck Hogan: Nákaza (Upírska trilógia 2)
Bram Stoker: Dracula
Neil Gaiman: Americkí bohovia

10 komentárov:

  1. nikdy som nemala rada klaunov... a TO je desivé. knihu som čítala už veľmi dávno, ale ten pocit strachu z nej mi postupne tvoja recenzia pripomenula. brr.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja som To prečítal niekoľkokrát a ako som už tiež kdesi spomenul, pre mňa je to vrcholné dielo moderného hororu. Má všetko, čo od dobrého hororu očakávam a ešte niečo naviac. King je kráľ :) A keď navyše v inom diele od Kinga zachytím nenápadnú (nevinnú) zmienku o Derry, zamrazí ma a zároveň sa tetelím blahom, pretože viem...
    Super Aneta, normálne by som to To dal znova :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. áno, pamätám, ako si ma upozornil na súvislosti pri 11.22.63 :-) síce som Derry spoznala v opačnom poradí, ale jeho silu to nijako nezmenšuje ;-) King je jednoznačne kráľ. keby písal len rýchlokvasné horory založené na akcii a príšerách, nezaslúžil by si takú reputáciu. ale je kráľom pre celú komplexnosť svojich schopností a tvorby :-)

      Odstrániť
  3. TO som citala niekolkokrat uz na strednej a bezdebaty suhlasim, ze je to Stevkove top dielo. Niektore strany som obracala doslova s bolestou a ked koncom knihy zomrela moja oblubena postava, plakala som ako na pohrebe....je to 1049 stran hrozostrasnej zabavy a zabavnej hrozostrasnosti.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. mám taký tichý pocit, že (ak sa raz zbavím svojho vnútorného chaosu a hory neprečítaných kníh) raz sa k TO možno tiež vrátim. hoci to bol príšerný zážitok a NAOZAJ mi často behal mráz po chrbte (nie je to metafora), bol zároveň hypnotický a je to majstrovské dielo.

      Odstrániť
  4. TO som prečítala, ale nepovažujem ho za najstrašnejší horor, dokonca ani za najstrašidelnejšiu kingovku. Podľa mojej mienky je už také Prekliatie Salemu o dosť hrozivejšie a takisto niektoré jeho staršie poviedky (napr. Kukuričné deti). TO nebolo zlé, ale po jeho dočítaní som mala pocit, že o horor v tej knihe ani príliš nešlo – skôr o komplexné zobrazenie osudov a atmosféry istého mesta, kde sa len tak mimochodom nachádza aj nejaká obluda. :-) Čo bolo síce zaujímavé a pekne vystihnuté, ale pre mňa málo strašidelné. A ani ma akosi neláka k opätovnému prečítaniu.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. To jsem jeste nikdy necetla, ale hodne jsem o tom slysela, hodne jsem o tom premyslela, ale nevim, asi jsem na to moc srab... :-D jeste To promyslim :-D

    roo.rachel.1987@gmail.com
    SOUTĚŽ O ODZNÁČKY A KNÍŽKU
    http://rachel-roo.blogspot.cz/2014/04/velka-knizko-placickova-soutez.html

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Rachel, môžeš ho kľudne vymeniť za iné kingovky... záleží na tom, ktoré si už čítala a na čo máš náladu... ak si "srab" na TO, pravdepodobne by sa ti veľmi páčila Zelená míle, je dramatická a nádherná: http://riddicksrealm.blogspot.sk/2011/12/paul-edgecombe-spomina.html
      alebo ak radšej horor, tak Prokletí Salemu, ktoré je slušnou upírčinou, ale "ľahšou" než TO: http://riddicksrealm.blogspot.sk/2011/06/prekliaty-salem.html

      Odstrániť
    2. no a ja mám v pláne dať si aj Osvietenie a raz určite aj Cintorín zvieratiek - patria medzi legendy, tie proste musím :-)
      k tomu ešte Dolores Clairbornovú... ďalšie mi nenapadajú, ale na Kinga mám v hlave zoznam a postupne sa cez jeho diela prehrýzam :-) napísal toho toľko, že to môže byť celoživotný koníček.

      Odstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).