Google+ Riddick's Realm: Stephen King: 11.22.63

09 januára 2013

Stephen King: 11.22.63



V češtine vyšla táto kniha pod názvom Dallas 63 a najneskôr po tejto nápovede väčšina čitateľov vytuší, čo bude jej ťažiskovou témou.
Ja som ju čítala v anglickom originále a veru stála za to.




Lisbon Falls, Maine, jún 2011

Jake Epping, 35 rokov, učiteľ angličtiny a literatúry na strednej škole v Lisbon Falls, štát Maine. Rozvedený, bezdetný. Bývalá manželka ho po odvykacej kúre vymenila za nového kamaráta, ktorého stretla medzi Anonymnými alkoholikmi.
Jake žije svoj tuctový život až do osudného popoludnia v lete 2011, keď ho naliehavo zavolá na návštevu Al Templeton, starý priateľ a majiteľ klasického bistra, kde sa predávajú hamburgery a pije káva. Pohľad na Ala je šokujúci - v priebehu jediného dňa sa zmenil z čiperného seniora na vychudnutú trosku.
Al má rakovinu pľúc v pokročilom štádiu a z vonkajších prejavov je očividné, že tento prípad neskončí zázračným uzdravením. Jake však stále nedokáže pochopiť, ako sa taký obrat mohol odohrať od minulého dňa, kedy sa videli naposledy.

A tak Al Templeton začína rozprávať svoju neuveriteľnú story... o časovom portále vo svojej špajzi, ktorý nazýva králičou norou, a ktorý ho dokáže okamžite preniesť do 9. septembra 1958, dve minúty pred poludním. Vždy to isté miesto, ten istý čas. Bez ohľadu na to, ako dlho v minulosti zostane, v roku 2011 uplynú iba dve minúty.
Vzápätí tam pošle Jakea na výlet, ako inak by mu uveril? Ten je ohromený, rok 1958 je reálny, budovy sú o 50 rokov mladšie, ľudia starosvetsky zdvorilí a koreňové pivo chutí ako nebeská manna.

Učiteľ sa po krátkej inšpekcii vráti do svojej prítomnosti, aby sa dozvedel zvyšok príbehu:
Starý pán Templeton síce využíval portál na nákup lacného mäsa a chodil na dvojminútové dovolenky do septembra 58 kedy sa mu zachcelo, ale časom prišiel na to, že zásahmi do minulosti môže meniť budúcnosť. Napríklad tak, že zabráni lovcovi, aby v lese omylom postrelil dievča, ktoré potom zostane celý život na vozíku.
Lenže používanie králičej nory má určité pravidlá, to prvé hovorí, že každý návrat do minulosti znamená úplný reset. Čokoľvek bolo v minulosti zmenené, pri opätovnom vstupe sa anuluje, pretože je znova 9. september 1958, 11:58 doobeda.

S tým súvisí vlastne všetko. Alova rakovina, rapídne zhoršenie jeho stavu zo dňa na deň, vyzradenie tajomstva Jakeovi Eppingovi. Králikonaut sa totiž rozhodol, že dlhodobým zotrvaním v minulosti sa prepracuje až k zlomovému historickému míľniku a zmení dejiny 20. storočia - zabráni vražde Johna F. Kennedyho v novembri 1963.
V novej budúcnosti by to mohlo dominovým efektom zabrániť aj atentátu na Roberta F. Kennedyho, Martina Luthera Kinga a s veľkou pravdepodobnosťou aj vojne vo Vietname, ktorá je ďalším kritickým obdobím pre Američanov (iste aj Vietnamcov).
Lenže Alovi to nevyšlo. Skôr než by zavŕšil svoju misiu, ochorel a napokon sa musel vrátiť, aby našiel za seba náhradu - Jakea Eppinga. Už preňho pripravil falošnú identitu, zošit plný poznámok o živote Lee Harvey Oswalda, staré peniaze v hotovosti aj dobré rady, ako si ich v minulosti rýchlo zaobstarať pomocou ročeniek so športovými výsledkami (takú mal aj Marty McFly;-). Zostáva už len aby Jake povedal "áno".

Tak začína napínavý príbeh o cestovaní v čase, manipulovaní histórie, o ľudskej malosti, krutosti, ale aj láske a odvahe.
Obtiažnosť každej stanovenej úlohy bude často na hranici smrteľného nebezpečenstva, lebo časový portál funguje na viacerých "pravidlách" - a resetovanie skutočnosti je to najnevinnejšie z nich. Pretože minulosť je tvrdohlavá, nechce byť zmenená, a čím väčšiu zmenu "očakáva", tým zúrivejšie sa bráni. Navyše má tendenciu sa "harmonizovať", opakovať vzorce. Tie sú varovaním a ich ignorovanie je rizikové.
Tú poslednú, najnebezpečnejšiu zákonitosť cestovania v čase sa spolu s Jakeom dozviete až na konci knihy.

Dallas, Texas, 22. november 1963

Atentát na mladého prezidenta J. F. Kennedyho je pre občanov USA bezosporu jedným z najviac šokujúcich a traumatizujúcich zvratov v dejinách krajiny. Táto udalosť urobila z dvoch hlavných aktérov - Johna a Jackie - ešte väčšie ikony, než boli dovtedy. Z Lee Harvey Oswalda stvorila symbol nenápadného človeka (neodhaliteľnej hrozby) schopného meniť dejiny, a otvorila priestor pre nespočetné množstvo konšpiračných teórií, živiacich pochybnosti o vražde JFK dodnes.

Na poli faktografie dal 22. november 1963 podnet k napísaniu určite oveľa väčšej kolekcie kníh, než by tomu bolo za normálnych okolností. Od životopisov JFK a kníh skúmajúcich atentát až po také zberateľské kúsky ako je výber z vyše milióna kondolenčných listov, ktoré Jackie po smrti manžela priniesol pán poštár od zdrvených spoluobčanov alebo knihu Reading Jackie, ak ste zvedaví na jej kariéru editorky vo vydavateľstve.

Správne predpokladáte, že ani v oblasti fikcie sa na najslávnejší atentát 20. storočia nezabudlo. Stephen King zďaleka nie je prvý, komu napadlo, čo by bolo keby... mu niekto zabránil. S pomocou cestovania v čase, ako inak. Dokonca aj vízie a konsekvencie alternatívnej budúcnosti sa podobajú. Nie je to však podstatné, lebo každé spracovanie je v niečom originálne a ani kráľa hororu a psychologických profilov amerického malomesta nemá význam snažiť sa prichytiť pri plagiátorstve. Už mnohokrát nám dokázal, že si s vlastnou imagináciou a rozprávačstvom vystačí.

Pre vytvorenie vierohodnej atmosféry a faktografického pozadia knihy spolu s pomocníkom Russom Dorrom preštudovali kvantum materiálu, konzultovali s historikmi a navštevovali múzeá.
Výsledok enormne vidieť aj na detailnom zobrazení života v 50. a 60. rokoch v Spojených štátoch amerických. Zobrazení takom živom, dýchajúcom, že v úvodnej štvrtine knihy som si vychutnávala každý detail. Napriek tomu, že tie reálie sú môjmu životu desiatky rokov a tisíce kilometrov vzdialené.

Stephen King mal nápad na základnú ideu tohto románu už začiatkom sedemdesiatych rokov, v roku 1973 z neho dokonca napísal nejakých 14 strán. Ale ako sám hovorí, rana bola ešte príliš čerstvá a je rád, že sa s témou popasoval s oveľa väčším časovým odstupom. Tento rok uplynie od udalosti, ktorú nazval "11. septembrom 2001 pre svoju generáciu", presne pol storočia.

Podobne ako iní plodní autori, aj King rád umiestňuje do svojich diel odkazy na tie predchádzajúce. Podrobnosti odhalí verný kingovec sám, prípadne pomôže wikipedia. Referencie na román To (hoci len základné) som zaregistrovala, i keď som román vtedy nemala ešte prečítaný.

Ako sa mi čítalo v originále

Pokiaľ ide o stránku jazykovú, čítalo sa mi výborne. Nie som žiadny "native speaker" ani absolvent intenzívneho jazykového štúdia, ale rada si navrávam, že mám talent na porozumenie textu a čítam vcelku plynule. Slovná zásoba i štylistika Stephena Kinga je zodpovedajúco bohatá vzhľadom k jeho reputácii, ale nie krkolomná.
Vyskytli sa slová, ktorých význam som odvodzovala z kontextu, no nenarazila som na žiadny zásadný problém. V celej knihe boli len asi 2-3 vety, ktorých zmysel nie-a-nie pochopiť :-) So slovníkom sa mi v danej chvíli nechcelo babrať a nešlo o nič podstatné, čítala som proste ďalej. Tá kniha má 740 strán, takže to považujem za úspech.

Ak by som mala odhadnúť požadovanú úroveň jazykových schopností, bude to chcieť aspoň pokročilého angličtinára, avšak s citom pre významovosť a frazeológiu. Autor navyše do textu zakomponoval dialekty aj historizujúci slang, s čím nemusíte mať žiadny problém, ak si dokážete uvedomiť či už pôvodnú podobu skomoleného slova alebo správny význam.
Čím menej máte kreativity, tým viac tvrdých znalostí čítanie v angličtine vyžaduje. Každý sám dokáže posúdiť, či bude výsledkom zážitok alebo utrpenie.

Ja som si čítanie 11.22.63 užívala kvalitne. Samozrejme bol postup pomalší, ale kniha bola tak úžasne napínavá a hypnotická, že som sa k nej s chuťou vracala minimálne raz za deň. Čítanie systémom "ešte jedna kapitola" sa preťahovalo dlho do noci, resp. skorých ranných hodín, hltala som stránku za stránkou... a vlastne som po celý ten čas nečítala nič iné. To je asi najlepší ukazovateľ zaujatia, lebo moji známi vedia, že mám neustále rozčítaný hádam tucet kníh z rôznych oblastí a žánrov. Počas čítania Kinga šli ostatné bokom, to hovorí samé za seba.

P.S.: Ak sa raz v Hollywoode rozhodnú sfilmovať román 11.22.63, naozaj dúfam, že sa do scenára dostane tento nádherný dialóg medzi Jakeom a Alom:
I remembered a hoary old time-travel paradox and pulled it out. "Yeah, but what if you went back and killed your own grandfather?"
He stared at me, baffled. "Why the fuck would you do that?"
(s. 54)

Za recenzný výtlačok knihy veľmi pekne ďakujem sieti predajní literatúry v originálnom jazyku Eurobooks!






Stephen King: 11.22.63 (Hodder & Stoughton, 2012)





Súvisiace:
Stephen King: To
Stephen King: Zelená míľa
Stephen King: Vykúpenie z väznice Shawshank
Stephen King: Dýchací metoda
Tim Powers: Brány Anubisovy

26 komentárov:

  1. výborná kniha, teda VÝBORNÁ kniha..:) nejaké to percento sa (u mňa) stratilo opisom postkatastrofického sveta (asi to bude tým, že naozaj nedokážem si spojiť napr. zmenu prezidenta s náhlym tektonickým pohybom kontinentov a erupciami sopiek, ak len neplatí "ak Boh dá, aj motyka vystrelí"..:))
    súhlasím však s výrokom, že kniha ako celok je naozaj a skutočne hypnotická i napínavá.. neustále som sa presviedčal, že "už len 5 strán a pôjdem spať, no..ešte týchto 5 a fakt zaľahnem..":)))
    P.S. Anet..moooocno sa mi páčia tvoje recenzie, postrehy a komentáre..
    s úctou Laco B.
    (uf, nespoilerujem??:))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jój, ĎAKUJEM za pochvalu! Nech sa ti mocno páčia naďalej a často sa sem vraciaš! :-)
      A veruže spoileruješ, fúúj! Dúfam, že si tento komentár neprečítajú tí, čo ešte nečítali knihu :-o Alebo na spoilery zabudnú. Aj tak je dôležitá a skvelá tá kniha ako celok, je úplne fuk, čo sa vyspoileruje. (moja vlastná spomienka: samozrejme som si čítala anotáciu na zadnej obálke knihy vopred, ale potom som na ňu zabudla - no a tesne pred začatím knihy som sa na ňu zase pozrela... a tam, že "stretne Sadie a zamiluje sa" - ja reku "sakra, nespoilerujte! chcela som ísť do toho úplne načisto!" :-) Ale vôbec to nevadilo, lebo text ma chytil od úplného začiatku a držal až do konca.

      Odstrániť
  2. Anet, pamätáš si ešte tú časť Červeného trpaslíka, v ktorej zachránili (nechtiac) Kennedyho tým, že strelca omylom vyhodili z okna? Tá verzia sa mi veľmi páčila, hlavne tie následky - bolo to veľmi vtipne a originálne spracované, hlavne teda celá pohnútka - Listerova túžba po kari :)))

    Inak, recenzia znie veľmi lákavo, priateľ už dlho nečítal žiadnu Kingovku, asi mu kúpim túto... vyzerá to ako kus skvelej roboty a výborného literárneho zážitku.

    Čítanie kníh v originále nie je síce vždy jednoduché, ale rozhodne má svoje čaro (nehovoriac o tom, že si tým rozširuješ slovnú zásobu v danom jazyku a dostávaš "do krvi" slovné spojenia, metafory, obraty..). Niekedy to trvá dlhšie kým si človek zvykne na slovník a rytmus autora - ja sa už pomaly pol roka brodím knihou Beautiful Mind od Sylvie Nasar - pretože popri čítaní si ešte googlim matematické lahôdky a pojmy o ktorých som nemala ani poňatia, že vôbec existujú, pritom niekedy nedokážem nájsť ani ich slovenský ekvivalent. Nehovoriac o tom, že 50% hľadaných výrazov sa v bežných slovníkoch ani nevyskytuje. LOL. Ale už pomaly finišujem a musím povedať, že zážitok z knihy je oveľa mocnejší, ako som na začiatku čakala. Chvíľu som s tou knihou žila, bolo to intenzívne. Hrubé knihy nabité informáciami alebo skvelým dejom jednoducho majú niečo do seba :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Samozrejme, že si tú epizódu pamätám, veľmi dobre :-) Nezabudli ju zahrnúť ani vo Wiki, v tom odkaze čo je tu v článku.
      Kinga sa oplatí prečítať aspoň raz za čas, vracať sa k nemu, keď má človek chuť (to platí pre všetkých miláčikov a dobrých spisovateľov), a 11.22.63 môžem jednoznačne odporučiť :-)
      No a čo sa týka tvojho čítania, vieš, že ja som na nižšom leveli ako ty, takže vyslovene sa ešte pred čítaním originálu pokúšam veľmi dôkladne posúdiť, či to zvládnem a nebude to tortúra. Ale v prípade Kinga mi to vyšlo dobre (mám rozčítanú aj jeho "teoretickú" knihu Dance macabre) a dodalo mi to sebadôveru :-) Naďalej však budem vyberať starostlivo, pretože vybrať si nezvládnuteľný text by ma skôr vynervovalo a sebadôveru zase odobralo.

      Odstrániť
    2. Anet, ničoho sa neboj, čím ťažšiu knihu si zvolíš, tým ľahšie ti potom budú pripadať ostatné ;)

      Odstrániť
    3. nóó, ja som radšej, keď poznám svoje limity :-) takže odtiaľ-potiaľ, aby to nezapôsobilo ako brzda.

      Odstrániť
    4. Brzda nie, ale výzva, to áno :)

      Podľa mňa máš určite na to.

      Odstrániť
  3. Včera som dočítal štvrtú knihu (Čarodej a sklo) z predlhej ságy o Temnej veži a kratučkú poviedku Sestričky z Elurie z rovnakého sveta. A veľmi dobre viem, Anet, o čom hovoríš, keď spomínaš "ešte jedna kapitola...". Momentálne chodím do práce stále mierne nevyspatý :) Ale veľmi si to užívam.

    Inde som spomínal, že si asi zatiaľ túto tvoju recenziu neprečítam, ale priznávam, neodolal som. Akurát som preskakoval časti, kde popisuješ dej. Nechcem sa ukrátiť o zážitok z čítania :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Janko, nemusíš sa obávať ani deja (len nečítaj ten prvý komentár od Laca!;-). Tak ako je to v recenziách zvykom, majú nalákať, nie prezradiť celý dej. I keď to vyzerá, že textu je veľa, všetko čo opisujem, je hádam prvých 50 strán knihy - len úvodný nástrel k tomu, čo sa bude diať na zvyšných siedmych stovkách :-) Navyše som vynechala mnoho podstatných detailov, ktoré jednak nemá význam rozpisovať, jednak si ťa počkajú v knihe. Robím to tak zámerne, výsledný zážitok ti to nepokazí.

      Odstrániť
    2. Anet, nakoniec som neodolal a začal som čítať. Mám za sebou prvých 100 strán a musím povedať, že ma King zasa raz nesklamal. Teším sa, čo mi prinesie ďalej :)

      A rád by som ti ešte zložil poklonu za recenziu. A nielen túto, aj ostatné články na tvojom blogu sú excelentné (prešiel som si aj tvoj blog na sme). Priebežne si čítam stále hlbšie do minulosti a ľutujem, že som to tu neobjavil skôr. Klobúk dole...

      Odstrániť
    3. och, Temná věž..! úplne mňa pohlcujúca.. neviem sa dočkať ôsmej knihy..
      (áno, je príjemné vnárať sa do Anetiných recenzií, hlbšie a hlbšie) nedalo mi.. :)
      Laco B.

      Odstrániť
    4. Jój, mládenci, ako vám len poďakovať za tie slová chvály? :-) Hreje ma to pri srdénku ako prenosný radiátor :-) Ste zlatí!
      Len pripomínam, že ak máte chuť, kľudne diskutujte aj pri starších článkoch, notifikáciu dostanem a odpoviem.

      Odstrániť
  4. Konečne niečo, čo som čítala aj ja a môžem sa k tomu vyjadriť. :-)
    Ja som z tejto knihy až tak nadšená nebola. Hlavnú úlohu v tom však hrá môj osobný problém. Týka sa konkrétne tohto: „Stephen King zďaleka nie je prvý, komu napadlo, čo by bolo keby... mu niekto zabránil. S pomocou cestovania v čase, ako inak.”
    Presne tak, nie je prvý. Nielen v myšlienke zmeniť minulosť (to je samozrejmé), ale aj v tom, ako konkrétne tá minulosť na blížiace sa zmeny reaguje, ako sa im pokúša zabrániť. Viem, že mi málokto uverí a väčšinu to zrejme vyhodí zo stoličky, ale pravdou je, že kým som si neprečítala túto knihu, myslela som si, že prvá som s myšlienkou brániacej sa minulosti prišla ja. Áno, boli popísané už všeliaké scenáre, čo by sa stalo pri pokuse zmeniť minulosť, ale o tom konkrétnom, ktorý použil King, som nikdy nepočula.
    A tak som ho použila ja.
    Moja kniha bola napísaná skôr ako Kingova. Lenže kto aspoň raz skúšal niečo vydať iste vie, ako to chodí – pri nekomunikujúcich vydavateľstvách a skúpych sponzoroch sa stalo, že moja kniha vyšla až niekoľko týždňov potom, čo vyšiel slovenský preklad Kinga. Z môjho hľadiska absolútna katastrofa. Nielen preto, že by ma mohli obviniť z vykrádania Kinga – napokon, dôkazy o tom, že môj román je starší, mám, keby sa o to niekto zaujímal. Ale hlavne preto, že ak už niekto čítal tohto Kinga a potom začne čítať môj román, bude pripravený o jedno z kľúčových prekvapení.
    Strašná, strašná, strašná smola. Čo všetko som len urobila preto, aby moja kniha vyšla čo najskôr a to presne pre toto – z obavy, že niekto môže prísť s tým istým nápadom skôr. Ale zlyhalo to ako vždy – na peniazoch.
    Takže ja som po prečítaní cítila hlavne obrovské zúfalstvo zo spomínanej zhody a to dokonca nebola jediná dejová zhoda. Ale aj sa mi to trochu páčilo (hah, to by bola sila, keby sa mi nepáčilo niečo, čo som sama použila, no samozrejme sa mi páčilo nielen to). No celé mi to pripadalo príliš... riedke. Ani nie rozťahané, dĺžka by bola OK, keby v nej bolo nahustených viac zaujímavých prvkov na stranu. Lenže na tomto už bolo podľa mňa zreteľne cítiť, že Kinga platia od počtu slov, alebo že už nemá toľko nápadov, neviem. Myšlienky, ktoré mal, spracoval najlepšie ako vedel, o tom niet pochýb, ale zdalo sa mi, že ich už nemá tak veľa. V tom som ja osobne videla problém.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mno, o to zvedavejšia som na tvoju knihu, budem musieť prečítať a porovnať ;-)
      (mimochodom, len tak medzi nami, mám s ňou veselý zážitok - na vyhlasovaní finalistov CF minulý rok moja zlatá fanynka nabehla rovno za pani vydavateľkou tvojho románu, vyhlásila jej do očí, že som najlepšia slovenská blogerka a že by som si zaslúžila recenzný výtlačok... pani vydavateľke som teda poskytla adresu blogu, na čo ma prepichla prísnym pohľadom a vyhlásila, že ona si teda moju tvorbu pozrie a možno sa ozve :-D asi nebola s výsledkom spokojná, keď som si recenzák nezaslúžila;-)

      Pokiaľ ide o riedkosť Kingovho 11.22.63 - vyfučalo mi z hlavy, že som chcela do recenzie napísať aj to, že po úvodnom rozbehu sa príbeh spomalí na milostnom príbehu, ale nevadí, lebo teraz neviem, kam by som to dala a už sa mi nechce :-)
      Anyway, nemyslím si, že Kinga platia od počtu slov, pretože jednak má aj krátke knihy a jednak by predal aj beletristické spracovanie telefónneho zoznamu, stačí na to jeho meno. Avšak myslím si, že tento status má zaslúžený a Juraj Malíček má pravdu (citujem ho v inej recke Kinga), že jediný problém, prečo mu niektorí ľudia nechcú uznať genialitu je ten, že sa príliš dobre predáva :-)

      Proste... jeho príbehy sú košaté a venujú sa rôznym postavám a ich príbehom tak podrobne, ako sa autorovi zapáči - môže si to dovoliť. A môže si to dovoliť aj vďaka svojmu menu. Je to začarovaný kruh, ale v tomto prípade pozitívny. Vďaka tomu, že je svetoznámym bestselleristom, môže si písať koľko chce - nepotrebuje sa obmedzovať a prispôsobovať tak ako menej slávni autori, lebo vydavatelia ho už nebuzerujú, vedia že sa predá - ale on navyše píše vynikajúco, nikdy nenudí a zaslúži si uznanie. Určite využíva aj služby redaktora, ale za desaťročia tvorby sa vycepoval už sám, vybrúsil svoj štýl do nemlátom a nepotrebuje usmerňovať.
      Jeho tvorba nikdy nebola a nie je iba či hlavne o myšlienkach. Veď napr. taký Salem je len súčasné spracovanie klasickej upírčiny. Čo z nej robí dobrú kingovinu je jeho štýl - jeho postavy, jeho atmosféra, jeho psychológia. Keby aj na staré kolená začal "myšlienkovo" vykrádať sám seba či iných, nebude na tom už záležať, lebo jeho čitatelia v ňom majú niečo iné, než tie prevratné idey. Takto to vidím ja :-)

      Odstrániť
    2. Jéjda, na to si spomínam! Vôbec sa neozvala? :-( Ak nie, neber si to osobne – je dosť zábudlivá, aj ja samotná som sa jej musela pripomínať (a preto ma ten King predbehol :-D)) a ak máš záujem, môžem Ti recenzný výtlačok poslať ja.
      Hej, že spracovanie je to najdôležitejšie, vtĺka svojim študentom do hláv aj jedna známa učiteľka tvorivého písania. Vraj aby sme sa preto nebáli predbiehania či dokonca krádeží nápadov, aj tak tu vraj už všetko bolo, a to, čo robí knihu jedinečnou, je práve spracovanie... Pekné až na jeden problém. Ja mám nápady, no spracovanie mi zatiaľ nejako skvele nejde. To si priznávam. Preto si myslím, že najväčší potenciál mojich príbehov je práve v tých nápadoch. No a keď mi tie niekto vyfúkne, len samotným spracovaním nespravím dieru do sveta. Žiaľ.
      Ale späť k pôvodnej téme: Ja sa pri čítaní Kinga tiež nikdy nenudím, aj preto je to môj najčítanejší autor. Ak mi vadí opakovanie, nie je to opakovanie nápadov iných autorov (s výnimkou mňa ;-)), ale samého seba – jeho archetypy postáv (a strašidiel :-)) mám už dávno prekuknuté, ale ani to neberiem tragicky. Skôr mám s postupujúcimi knihami dojem určitého autorského vyhasínania, ani to neviem celkom pomenovať. Nie vždy, občas sa nájde aj nejaká silná, no väčšina z jeho novších kníh na mňa tak pôsobí.

      Odstrániť
    3. Adhara, pokiaľ Tvoja kniha nie je dejovo priveľmi podobná Kingovej, obvinení z plagovania by som sa nebál. Koncept histórie brániacej sa zmenám vymysleli a použili dávno pred Kingom, na wikipédii je mu venovaná časť hesla k cestovaniu časom aj s niekoľkými príkladmi. Prísť s úplne novým nápadom je naozaj takmer nemožné :o).
      Inak, Kingovi sa stalo niečo podobné, keď dopísal román Pod kupolou a potom zistil, že rovnakú zápletku (mesto prikryté nepreniknuteľnou bariérou) už použili v celovečeráku Simpsonovcov. Hoci on ten nápad držal v šuflíku už pekných pár rokov :o).

      Mischo

      Odstrániť
    4. Na 100% súhlasím s Anetinou charakteristikou Kingovej tvorby.

      Kingove knihy zväčša naozaj nie sú krátke. Práve naopak. Na jednej strane píše veľmi zoširoka, zachytáva atmosféru doby, v ktorej sa príbeh odohráva, detailne popisuje prostredie a na druhej strane sa ponára do vnútra svojich postáv, odhaľuje ich motivácie, charaktery, životné osudy... dokopy to dáva neuveriteľný mix, ktorý mi spolu s hororovými, fantastickými ingredienciami veľmi chutí.
      Ani ja si nemyslím, že ho platia od počtu slov. On je už asi tak ďaleko, že si môže písať čo chce a koľko chce. Veľa ľudí mu vyčíta práve to, že je taký rozťahaný, ale pre mňa je to plus - práve to detailné rozpitvávanie nielen hlavnej línie jeho príbehov, ale aj tých vedľajších liniek, udalostí a osudov rôzných postáv.

      Ale trochu súhlasím aj s Adharou, tie staré kúsky ako To, Svedectvo, Cintorín zvieratiek, Osvietenie už asi neprekoná. Ale napriek tomu mu to píše stále dobre a aj keď neoplýva novými originálnymi nápadmi, stále ma baví.

      Odstrániť
    5. ďakujem za Anetine slová k Majstrovi a jeho tvorbe..
      Laco B.

      Odstrániť
    6. "Veľa ľudí mu vyčíta práve to, že je taký rozťahaný" - ale my s nimi nesúhlasíme :-) Položme si otázku - v čom by bol King výnimočný, nebyť tej jeho psychologizácie, úžasnej atmosféry amerického malomesta a detailne vykreslených postáv? Čo by zostalo? Rýchloobrátkové trilery a horory, aké píšu tucty iných. Ich mená sa blysnú, prípadne sa stanú krátkodobými senzáciami (Dan Brown a p.) a potom rovnako rýchlo upadnú do zabudnutia. Nie je to náhoda, že je Števko Kráľ na výslní - koľko? - 30 rokov?

      Odstrániť
    7. Z toho mi vychádza, že pani známa učiteľka tvorivého písanie vie o čom hovorí :-) Ja musím súhlasiť, lebo keď sa niekde otvorí diskusia o originalite, prikláňam sa k názoru, že tá sa už dnes ťažko hľadá. Síce aj pred sto rokmi si niektorí vedátori mysleli, že všetko už bolo vymyslené a škaredo sa mýlili... ale umenie je špecifická kategória. Určite častejšie ako vo vede človek zisťuje, že celý čas objavoval Ameriku :-)
      A hoci netvrdím, že všetko sa dá nahradiť formou, verím aj tomu, že ak niekto fascinujúcim spôsobom spracuje niečo dávno omleté, dokáže priniesť čitateľom výnimočný zážitok. Veď aj Tolkien čerpal z mnohých zdrojov a inšpirácií, ale dokázal vytvoriť niečo nové a zaujímavé, vulgárne povedané syntézou. To samozrejme veľmi zjednodušujem a používam ho len ako exemplárny príklad.

      Takže ako vraví aj Mischo - to v Adharinom prípade ešte neznamená, že by sme ju mali upodozrievať z plagiátorstva a už vôbec netreba hneď predpokladať, že išlo o zámer.
      Páči sa mi však, že Adhara si uvedomuje aj svoje slabiny (a až skúsenosť s knihou ukáže, či je realistka alebo len príliš skromná - navyše je dôležité dodať, že nikde nie je napísané, že tie súčasné slabiny sa nedajú zlepšiť)

      Odstrániť
    8. Presne ako hovorí Aneta - originalita sa už dnes ťažko hľadá. Vydavateľstvá po celom svete chŕlia ročne tisícky nových kníh a veľmi málo z nich má naozaj originálny námet. Práve naopak, väčšinou sa len stále dookola prevára tá istá polievka. Sem-tam z tej masy vykukne nejaký naozaj dobrý kúsok, ale kde sú tie časy, keď svoje najlepšie pecky písali Asimov, Clarke, Strugackí, Lem, Bradbury... Tam som len valil buľvy a rozmýšľal nad tým, kde na to tí ľudia chodia. Dnes...už mám takmer vždy pocit, že som podobný nápad niekde zachytil, mnohokrát lepšie spracovaný. Mimochodom naposledy som niečo naozaj originálne čítal kedysi v 98om a bol to Hyperion od Dana Simmonsa.

      Milujem Kinga, ale nerobím si ilúzie o jedinečnosti jeho nápadov. Je to práve spôsob spracovania, jeho schopnosť vtiahnuť ma do deja a udržať moju pozornosť až do konca knihy, jeho žijúce postavy a obrovský zmysel pre detail, čo z neho robí môjho najobľúbenejšieho spisovateľa už nejakých 18 rokov. Nevadí mi že píše o upíroch a zjavne vykráda Stokera, nevadí mi že píše o strašidelných domoch, o duchoch, vraždiacich psoch, potkanoch, klaunoch, vlkodlakoch, hračkách či psychopatoch, pretože do všetkého dáva niečo svoje, svoj spôsob videnia sveta, spôsob, akým danú tému berie a čo z nej dostane. Výsledok je pre mňa dôležitý. A originalita spracovania, umelecká invencia.

      Mimochodom, keď spomínate minulosť brániacu sa zmenám a ľudí z budúcnosti, ktorí bránia vlastnú minulosť, napadol ma film s Van Dammom Timecop z r.1994, o jednotke policajtov z budúcnosti, ktorí mali za úlohu brániť minulosť pred neoprávnenými zásahmi. S podobným námetom pracoval aj prvý Terminátor r.1984 či novší Men in black 3.

      Poznámka na koniec, z tejto Kingovej knihy som zatiaľ na nejakej 220tej strane, Adharinu som nečítal. Takže neviem porovnať. Ale rád by som si niekedy v budúcnosti pod vplyvom tejto diskusie prečítal aj tú jej.

      Odstrániť
    9. a Stoker vykrádal folklór :-D
      ako ostatne mnohí, vrátane Gaimana, atď. :-)
      folklór a mytológia sú asi najlepšie inšpiračné zdroje. oboje sú staré ako ľudstvo samo, rovnako ako základné dejové oblúky. takže vlaste už celé tisíce rokov vykrádame sami seba, nie je tak? :-D

      Odstrániť
  5. Anonymný (Mischo): Áno, ja viem, že nejaké všeobecné modely brániacej sa histórie tu už boli, aj to heslo na Wikipédii som čítala (ešte pred napísaním knihy), lenže s tým úplne presne konkrétnym spôsobom obrany minulosti, ktorý som použila, som sa ešte nikdy nestretla. No a úplne presne ten istý konkrétny spôsob obrany minulosti použil aj King. (Nechcem byť však úplne presne konkrétna kvôli tým, čo to ešte len chcú čítať, mimochodom, ak sú tu takí, tak zvyšok môjho komentára nečítajte).
    Boli tam aj dejové podobnosti medzi mojou a Kingovou knihou, napríklad to, že sa cestovateľ v čase zamiloval do ženy v minulosti, lenže nemohol s ňou byť, pretože minulosť sa bráni zmenám a tak každý musel zostať vo svojom čase. Alebo takí ľudia z ďalekej budúcnosti snažiaci sa chrániť pôvodnú podobu minulosti. To všetko tam mám tiež... Iste, hlavná zápletka oboch kníh bola úplne iná, dej takisto. Možno som len prehnane všímavá, možno som po narazení na prvú podobnosť extrémne zbystrila pozornosť a roztrpčene som hľadala „čo ešte“; možno si niekto žiadnu podobnosť ani nevšimne. Ale aj tak ma to naštvalo, lebo hoci sa mi takéto veci už stávali aj predtým, ešte nikdy nie v takom obrovskom rozsahu a pri takom dôležitom diele.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ako píšem vyššie, neodolal som a pustil som sa do čítania. Dnes mám za sebou skoro tretinu knihy a teším sa z toho ako malý chlapec. V diskusii pri Účastnikoch zájazdu sme rozoberali Derry a minulé udalosti v ňom. Musím priznať, že toto bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som na chvíľu odložil Temnú vežu a začal čítať Dallas 63. Romány To a Pavučina snov sa odohrávajú v rovnakom meste a patria medzi moje najobľúbenejšie od Kinga. Preto som neodolal túžbe vrátiť sa na rovnaké miesta. A nebol som sklamaný.

    Stretnutie s Richiem a Beverly "ktorí niečo vedia" bolo ako stretnutie so starými známymi a návšteva Derry bola ako nostalgický návrat do miest môjho detstva :) Normálne som mal zimomriavky, keď hlavná postava prechádzala všetkými tými známymi miestami, cítila tú nepríjemnú atmosféru a tušila spiace, ale napriek tomu stále prítomné zlo pod mestom. Dokonalá kapitola. Teším sa na ďalšie.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Takže Dallas 63 dočítaný a tuto sú moje dojmy: FANTASTICKÉ! A nehovorím to len preto, lebo Kinga mám ako spisovateľa nadovšetko rád :)

    Kniha ma bavila od začiatku do poslednej stránky. A dokonca aj to spomínané spomalenie deja (po zamilovaní sa do Sadie) mi vôbec nevadilo a nenudilo.

    Nemyslím si, že dej bol riedky alebo umelo naťahovaný. Nie každému vyhovuje Kingov štýl podrobného opisovania udalostí, "nimranie" sa v detailoch, či pitvanie duševných stavov postáv. Mne sa to naopak páči. Zasa raz ma tak dokázal vtiahnúť do deja, že som knihu naozaj len nerád púšťal z rúk nedočítanú. Bohužiaľ 730 strán sa nedalo zvládnuť na jeden záťah, takže chtiac-nechtiac som bol nútený čítať na pokračovanie pár dní za sebou. Ale neľutujem, užíval som si to.

    Jedinú výčitku by som hádam adresoval množstvu postáv, ktoré pri menej pozornom čítaní mohli splývať dokopy.

    Takže zhrnuté a podčiarknuté- neľutujem ani sekundu strávenú nad touto knihou a vrelo odporúčam nielen všetkým kingofilom, ale aj tým ostatným.

    Anete ešte raz skladám poklonu za super recenziu, teraz to už viem oceniť :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Super! Všetky palce hore! Som veľmi spokojná, že sa ti tak páčilo :-)))

      Odstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).