Google+ Riddick's Realm: Katarína Soyka: Lokaj

17 januára 2013

Katarína Soyka: Lokaj


Slovenský Twilight ponúka hektolitre krvi, príbeh veľkej lásky a hrdinku, ktorá upírom trhá hlavy.




Luna je kočka niečo po dvadsiatke, býva u rodičov a pracuje v čínskej firme ako tlmočníčka. Osudovým sa jej stane moment, kedy sa pokúsi zdrhnúť z otravného stretnutia s kamoškami v bare Lokaj, plnom nadržaných pipiek a goťákov prezlečených za upírov.
Ibaže v tejto realite upíri naozaj existujú. Rozumnejší ľudia o tom pochybujú a myslia si, že je to len módna subkultúra, ale pošuškáva sa niečo iné.
V bare si Lunu všimne ten najdôležitejší, samotný majiteľ Yorik. Vzápätí nejako zariadi, aby zostala trčať pred Lokajom bez možnosti odvozu. Pomoc v núdzi je dobrý spôsob, ako zbaliť babu ;-)
Asi už tušíte, ako to dopadne. Ktorá by odolala šarmantnému džentlmenovi? Hoci je naozaj upír, ako sa čoskoro ukáže.

Luna sa napriek počiatočným predsavzatiam zabuchne ako bláznivá žaba. Keďže jej nový frajer je na tom podobne, namiesto tajností s ňou túži všetko zdieľať. Popri cukrovaní a skvelom milovaní blondínka preniká stále hlbšie do sveta upírov, ktorý je na pozadí verejného života bohato rozvetvený.
Dokonca im napadne, že by sa radi zviditeľnili a do spoločnosti sa zaradili ako rovnocenní občania. To so sebou prináša rôzne "marketingové" až priam politické výzvy. No privedie to na scénu aj nových upírov, konkrétne sebavedomého Zacha, ktorý zďaleka netrpí jemnosťou a citlivosťou takého Yorika, zato prejaví eminentný záujem o Lunu. A Zach veru nie je z tých, čo by "nie" akceptovali ako odpoveď. Navyše upíri môžu v snahe získať lásku za každú cenu použiť celkom jednoduchú metódu...

Hlavnej hrdinke začínajú krušné časy, potečie krv a budú lietať hlavy. A určite sa všetko nevyvinie tak, ako by čitateľ očakával.

Uhryzni ma

Prečo teda slovenský Twilight? I keď má s americkým fenoménom upírskej romantiky málo spoločné, niečo predsa. Je to čaro nechceného, lebo verím, že Katarína Soyka by si radšej odhryzla ruku, než by sa opičila po sladkobôľnej Stephenie Meyerovej.
No jej Luna sa na Bellu Swanovú podobá vo svojich protirečivých psychických stavoch, keď je chvíľami slaboduchou puťkou a vzápätí sa sama pred sebou kasá, ako to svetu natrie (no komu sa to občas nestane, všakáno:-). Rovnako ako Belle jej nestačí jeden nápadník, muži o ňu súperia, akoby bola jediná žena široko-ďaleko. A aj Lokaj je písaný v prvej osobe jednotného čísla (ich-forme).

Ale zase na rozdiel od ufňukanej princeznej z USA naša Luna nepotrebuje 4 knihy na to, aby sa vedela pobiť, zabíjať, chlastať krv po litroch a poriadne si užiť sex.
Možno je moje prirovnanie nešikovné a mnohým sa nemusí páčiť alebo zdať adekvátne. Ale z istého pohľadu je to aj lichôtka. Nech premýšľam ako premýšľam, neviem prísť na iný upírsky román čisto slovenského pôvodu, obsahujúci všetky tie typické ingrediencie. K čomu inému ho za týchto okolností prirovnať, ak nie k bestselleru upírskych romancí? Rozumiem, že blogy a internet sú plné upírskej prózy, ale vydané romány to jednoducho nie sú. Hoci nie je Lokaj dokonale vydarený (to nie je ani Twilight), predsa je to unikát. Ak viete o inom, napíšte mi do diskusie.

Skromná knižka, ktorá sa nehrá na vysokú literatúru, ponúka prekvapivo akčný dej, uspokojivo premyslené zvraty aj pozadie upírskej mytológie, jednu silnú a niekoľko vedľajších love story i pomerne realistické rozuzlenia. Určite to nie je rozprávka, kde dobro neustále víťazí nad zlom a všetci šťastne žijú, kým ich niekto neprekole...

Mimochodom, Kataríne Soyke vôbec nevadí, ak jej diela označíte ako brak či low-end. Naopak, rozžiari sa od radosti :-) Veď to predsa chcela! Nenáročnú, zábavnú literatúru pre oddych a potešenie. Neodflákla ani základy upírčiny, keď s profesionálkou konzultovala európsky folklór a legendy.
Ak teda máte radi upírov, vedmy či čarodejníkov, nič vám nebráni okúsiť aj rýdzo slovenské spracovanie tejto tematiky.

Napíš ma

Rovnako ako pri Šťastlivcovi, druhej knižke vydavateľstva Hydra, som najväčší nedostatok videla v mizernej redakcii diela. Divoké čiarky, občas nejaký preklep, opakovanie slov. Často čítanie nebolo také plynulé, ako by som si želala.

Pokiaľ ide o emocionálne naviazanie na dielo - pri pomyslení na upírov sa mi kolená nepodlamujú, čačaní mladíci ma nevzrušujú, nepraktikujem čiernu ani bielu mágiu a nemám ani šajn, aké je to byť feromónovou femme fatale, takže sa akosi nebolo s kým stotožniť - no po zistení, že banálna zamilovaná romantika sa postupne rozvíja do trochu košatejšieho príbehu, sa mi uľavilo a začali ma zaujímať aj osudy vedľajších postáv.
Hoci spomínaná 1. osoba jednotného čísla zužuje optiku, autorka mala v hlave dostatok materiálu, aby to neskončilo ako "môj milý denníček", čo je rozhodne pozitívne.
Podobne isté dejové zvraty (ktoré nemôžem prezrádzať) a vedľajšie línie svedčia o tom, že hoci sa Katarína Soyka považuje za romantičku píšucu zábavný fantasy brak, dokáže čitateľa prekvapiť aj nadstaviť netradičné zápletky na základné klišé.

Kritika vyčíta Soyke minimalistické respektíve chýbajúce opisy. Kde? Netuším, lebo mne žiadne podrobnosti nechýbali, naopak zvyknem protestovať, keď knihy obsahujú opisov priveľa. No môže to súvisieť s jej štýlom písania, ktorý je pomerne vecný, možno až strohý. Vnútorných monológov je tak akurát, opisy zapadajúceho slnka nepotrebujem. Lyrizovanú prózu určite nečakajte, namiesto aby sa reči viedli, veci sa dejú.
Muži by mohli namietnuť, že bojové scény autorka nezvláda tak zručne, ako jej kolegovia. No je to jednoducho žena a neabsolvovala žiadny kurz tvorivého písania. To čo vyprodukuje, ide z nej. Pochopiteľne, toto je zároveň silnou i slabou stránkou jej písania a hlavným dôvodom, prečo jej v budúcnosti odporúčam nájsť si beta-čitateľov. Je prirodzená, ale nedisciplinovaná. Viac starostlivosti textu rozhodne neuškodí.
Jednoznačne silnou stránkou Kataríny Soyky sú však erotické scény :-) Tie zvláda naozaj bravúrne, okoreňujú knihu v správnych momentoch, sugestívnym pomerom romantiky a sexuality. Sú také dobré, až si želáte, aby tam bolo ešte o jednu viac.

Čo zmenilo môj pohľad na niektoré udalosti či okolnosti v knihe, bol osobný rozhovor s autorkou. Nebudem zapierať, že sa poznáme a dokonca sme sa skamarátili.
Tam som mala priestor opýtať sa na nedorozumenia. Na niektorých miestach som napríklad nerozumela Luninej motivácii, a prijala by som o štipku viac psychologizácie. Všetko mi bolo v podstate vysvetlené autorským zámerom, až ma chvíľami prekvapilo, čo všetko mala Katarína premyslené a naplánované.

Opäť raz sa zrúcala tá formulka niektorých autorov, že ich postavy "žijú vlastným životom" a tak akosi samé našepkávajú spisovateľovi svoje osudy. Možno to u niektorých funguje, ale príliš tomu neverím. Považujem ju skôr za populárnu "průpovídku", lebo sa mi zdá naivná predstava, aby námety a dejové peripetie padali z neba. Môžu predsa pochádzať iba z autorovho mozgu, prípadne byť výsledkom výberu spomedzi viacerých alternatív, nech je ten výber akokoľvek inštiktívny.

Vydaj ma

Hydra je stále ešte len začínajúcim vydavateľstvom, veď na konte má dva tituly (môžeme k nim pridať aj tretí, román Kataríny Soyky Sklený vrch, ktorý vydala ešte svojpomocne, ale tak akosi k Hydre patrí, lebo ju predznamenal). Má však krásne predsavzatie zaplniť dieru na trhu a vydávať fantastiku z domácej produkcie, aj od amatérov.
Hydra má zatiaľ iba dve hlavy, Katarínu Soyku a Lenonu Štiblaríkovú, preto si môže dovoliť podriadiť svoju produkciu jedinej podmienke - osobnému vkusu. Ponúka priestor každému nádejnému i neznámemu autorovi, ak sa "šéfkam" bude jeho dielo páčiť. Dokonca aj z pôvodného cieľa vydávať iba romány už zľavili a chystajú sa zostaviť zbierku. Uvidíme, čo sa bude diať ďalej, pretože najslabším miestom takéhoto podnikania sú samozrejme financie. V každom prípade sú svetielkom nádeje pre špecifickú oblasť literatúry a ja im veľmi silno držím palce.






Katarína Soyka: Lokaj (Vydavateľstvo Hydra, 2012)





Súvisiace:
Lenona Štiblaríková: Šťastlivec
Lenona Štiblaríková: Bratislavská bludička
Ich-forma a literárny fastfood
Sprosté ohováranie Súmraku
Bram Stoker: Dracula
Justin Cronin: Priechod
Guillermo del Toro & Chuck Hogan: Žihadlá (Upírska trilógia 1)
Guillermo del Toro & Chuck Hogan: Nákaza (Upírska trilógia 2)
Stephen King: Prokletí Salemu
Upíri, upírky a upírčatá
Farby strachu - antológia slovenského hororu

16 komentárov:

  1. Luna a Yorik? Preboha, prečo? Inak to vyzerá veľmi pútavo. Možno dostane aj nomináciu na môj zoznamček Slovákov, na ktorých som hrdá ;-).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To buď rada, že som vynechala ďalšie mená :-D Chceš vedieť?

      Odstrániť
  2. Akosi stále nemôžem prísť na chuť súčastnej romantizujúcej vlne, ktorá postupne pohlcuje všetky mne milé hororové postavy: upírov, vlkodlakov, zombie... Všade samé vzťahové problémy, milostné trojuholníky, medzirasové kríženie...
    Asi si idem pustiť nejakého Romera, 30days of night alebo Ginger Snaps :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. vzťahové problémy, milostné trojuholníky, medzirasové kríženie... v tomto prípade ešte treba dodať vraždy, hektolitre krvi, nečakaná smrť a iné mnohé lahôdky :D treba najprv prečítať a až potom polemizovať nad nedostatkami ;)

      kissilen

      Odstrániť
    2. Ospravedlňujem sa. Som zabudol podotknúť, že Lokaja som nečítal a moje povzdychnutie patrilo skôr iným skvostom svetovej literatúry podobného žánru :)
      A keďže sa to páčilo Anete, ktorá je známa svojou láskou k Twilightu, ospravedlňujem sa ešte raz, pretože ona by určite pochvalne nepísala o knihe len preto, že autorkou je jej kamarátka, keby tá kniha naozaj nebola dobrá...
      Každopádne sympatickej Soyke držím palce nech jej to píše.

      Odstrániť
    3. Janko, neviem, či je priamo "dobrá" :-) Pod týmto označením si predstavujeme každý niečo iné. Prosím všimnúť si v článku aj presne mierenú kritiku - ale brať do úvahy aj to, že k domácim autorom, nováčikom duplom - bývam viac zhovievavá ;-) Berte to ako fakt.

      Myslím, že je to normálne a nepovažujem sa za riťolezca. Lenže vidím rozdiel medzi tým, keď sem príde nejaký reklamou napumpovaný "bestseller" z USA, ktorý absolvoval cestu svojej úžasnosti cez pol zemegule - a potom sa ukáže, že je to sračka? Zvozím ho pod čiernu zem! Vytriem si s ním... blog. Aby sa bratia kukuricožrúti neposrali ;-)
      Ale ak je to knižka domácej autorky, ktorá si s prepáčením "riť ušoupe", aby si to napísala, vydala, propagovala a ďalej pokračovala v činnosti, čím zároveň podporuje slovenskú fantastiku... keď do toho vrazí peniaze aj vášeň - vtedy to človek inak cíti. Tu privrie očko, tam pohľadá pozitíva, zamyslí sa, odporučí. Lebo ak sa budú čítať iba americké braky, tak tie slovenské nikdy neuzrú ani svetlo sveta. Rozumieme si, však :-)

      Odstrániť
    4. Nemyslím si, že si riťolez. Aj ja sa teším každej novej knihe od slovenského autora. O to viac, keď je fantastická. Netvrdím, že ju budem čítať, tiež to nie je moja šálka kávy, ale hreje ma vedomie, že knihy takéto žánru od slovenských spisovateľov sa u nás čítajú a čo je rovnako dôležité (pre mňa ako potenciálneho spisovateľa:)) - aj vydávajú. Treba ich propagovať, svojich čitateľov, svoju cieľovú skupinu si určite nájdu, len o nich musia vedieť.
      A dobre viem, koľko námahy je za tým obyčajným písaním...

      Odstrániť
    5. dúfam, že to nevyznelo, že sa obhajujem pred tebou :-) vidím, že ty si slušný a máš otvorenú hlavu. skôr som chcela podať také všeobecné vysvetlenie, že ak to vyzerá, že recenzia je tolerantnejšia, zdanie neklame - a aj som očakávala, že ty aj každý iný rozumný človek pochopí - ale zároveň je to vyjadrenie na margo toho starého obvinenia z riťolezectva, čo sa tu zjavilo minulý rok.
      na facebooku som tento článok propagovala s dovetkom "Odkaz pre hejterov - áno, pchám sa slovenským autorom do zadku :-) Je tam teplo."

      Odstrániť
  3. Knihy tohto typu nie sú mojou šálkou kávy (kávu vlastne vôbec nepijem) ale som rada, že Anet propaguje slovenských autorov a vždy si rada prečítam jej recenziu z tejto oblasti (aj z iných, samozrejme).

    A taktiež je super, keď sa kniha na nič nehrá. Myslím, že dnes sa práve tento druh kníh predáva najviac.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. díky Jennka, verím, že môj komentár, čo práve pribudol tutok vyššie, ťa v tejto súvislosti zaujme :-)

      Odstrániť
    2. Myslíš to o tom riťolezectve?

      Ja by som skôr dodala niečo k tomu "zvozeniu pod čiernu zem". Myslím, že väčšina ľudí má v sebe niečo ako "vyvažovací reflex" - keď je niečo príliš chválené, a ty máš pocit, že neadekvátne, jednoducho sa u teba vyvinie snaha o normalizáciu daného subjektu, jednoducho povedané, "uvedomte si, že ten a alebo tá alebo to nie je Boh". Naopak, pokiaľ je niečo zadupávané do zeme, máš tendenciu tomu podať pomocnú ruku, z mínusu to uviesť aspoň do neutrálu. Je to niečo ako snaha o balans, o normálny, zdravý pohľad na vec. Neviem, či som sa dobre vyjadrila, vlastne som tým chcela povedať, že tvoju snahu chápem :)

      Odstrániť
    3. áno, vyvažovací reflex funguje :-) i keď sa nedá povedať, že za každých okolností. ale chápeme sa :-)

      Odstrániť
  4. Obyčajne sa bojím púšťať do komentárov, mám obavy z konfliktov. Ale teraz sa predsa pokúsim niečo napísať, lebo si recenziu od Anet vážim.
    Chcem povedať, že predovšetkým k menám už som sa neraz vyjadrovala a ako som zistila od iných autorov, v podstate sa nedá vyhovieť nikdy. Vždy sa nájde niekto, kto nebude spokojný. Zvolila som teda šablónu upíri vzhľadom na vek a neistý pôvod - cudzokrajné mená, ľudia - inšpirované najbližším okolím.
    O našej zbierke poviedok. Všetci sa môžete zapojiť. Napíšte mikropoviedku a pošlite nám ju. Možno vyjde v spomínanej zbierke - pre viac info zájdite na našu stránku.
    Inak niet o čom polemizovať. Kniha je skutočne plná romantiky, len trošku postriekaná krvou.
    Vďaka Anet, že ju prečítala a všetkým zúčastneným, že sa zúčastnili:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja ďakujem za komentár :-) Aj za to, že sa nehneváš za kritiku a dokážeš ju tak elegantne prijať :-)

      Odstrániť
    2. Mne sa zvolené mená postáv celkom pozdávajú. Až na Lunu. Tej ste mohli dať nejaké originálnejšie. Apropo, prajem vašej knihe úspech, hoci nie som jej cieľová skupina.

      Odstrániť
  5. Nemám rád pritrúble pseudonymy. Pred rokmi všelijakí Manfred Jensen a Sven Grossman, teraz Katarína Soyka. Asi sa chytím tejto módnej vlny a publikujem niečo pod menom "Petuldo Miller". :-P x-DDD

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).