Google+ Riddick's Realm: Lesk a bieda slovenského prekladu

22 augusta 2012

Lesk a bieda slovenského prekladu


alebo Keď knihu prekladá mušľa


V slovenských prekladoch kníh ma už postretlo všeličo, ale pred rokom som dúfala, že nič horšie ako Milovala som manipulátora už neuvidím. Omyl...




Prišlo Svetlo medzi oceánmi a prekladateľsko-redaktorská dvojica Oľga Hlaváčová a Elena Račková, ktorá mi pripravila viacero krušných chvíľ. Za istých okolností by som možno žiadne chyby nenašla - zásadný problém bol však v tom, že autorkám slovenskej verzie sa nepodarilo ich šikovne zamaskovať. Neporozumenie v týchto prípadoch muselo byť také veľké, že nedokázalo vyprodukovať výsledok, ktorý by zapadal do kontextu a aspoň klamal telom.
Pre úplnosť dodám, že som pracovala s tzv. pracovným výtlačkom (reading copy) a úvodné pripomienky, na ktoré som narazila už na začiatku knihy, som poslala vydavateľstvu. No nie som istá, či do finálneho vydania v septembri kniha prejde ďalšou korektúrou a stihne nejaké opravy. (Apdejt: opravy sa nikdy nekonali, neskôr som mala možnosť listovať vydanou knihou aj so všetkými chybami.)

Nechcelo sa mi rozoberať každú drobnosť, ostatne ja za to nie som platená... Ale nakoniec som sa v návale emócií rozhodla upozorniť na všetky problematické miesta, ktoré sa mi podarilo identifikovať a následne vylúštiť s pomocou originálu.

Hneď úvodná perlička by vás mohla navnadiť na zvyšok článku.

(situácia: hrdinovia si rozdelili chlieb, ktorý hádžu čajkám)
Originál:
"Bet I can get more to come to me than you can," she said.
"Righto, you’re on!" said Tom.

Správny preklad by mohol znieť nejako takto:
"Stavte sa, že ich prilákam viac ako vy," povedala.
"Platí, začínate!" odvetil Tom.

A viete, čo je v tom oficiálnom slovenskom?
"Môžete mať aj viac, keď podídete ku mne,"navrhla mu.
"Príma! Uhádli ste!" potešil sa Tom.

Ako sa opýtala aj čitateľka a recenzentka Barbara Brišová, ktorá ma na čajky upozornila: "Čo to do pekla uhádla? Jeho myšlienky? Čísla v lotérii?" Myslím, že viac netreba dodávať.



Kam by si šiel, keď nemáš shell


A potom tu máme tie mušle.... záhadné mušle, ktoré padali vojakom prvej svetovej vojny do zákopov. Čudné je, že hlavný hrdina bojoval vo Francúzsku na strane Dohody, no z kontextu sa nedozvieme, či mušle do zákopov hádzali nepriatelia alebo spolubojovníci, prípadne či sa doplazili samé... Od spolubojovníkov by to mohlo byť vnímané ako zákerná pripomienka, že dôstojníci mali na obed chutné slávky a ustrice, nepriateľ by hádzaním ulít zase mohol lámať morálku mužstva poukazovaním na to, že dobyté územia vyplienil a vyžral...

Nebudem vás ďalej napínať. V knihe hlavný hrdina Tom v duchu spomína, ako s bratmi v zbroji používali špecifický žargón na označovanie okolitého zúfalstva:
Spomínal si na slová, ktoré ich spájali, ktorými vedeli pomenovať okolnosti, aké nikto z nich predtým nezažil. "Ananás", "taľafatka", "slivkový puding" - všetky možné mušle, ktoré si našli cestu do ich zákopu.

Podľa opisu sa dokonca zdá, že mušle padali v ovocných príchutiach. Bohužiaľ, pravda je niekde inde. A síce, že to vôbec neboli mušle.
Príde na to každý blbec, lebo je mu jasné, že aby mu do bahna zákopov v zasranej vojne padali ovocné mušle, musel by byť po krk natlačený halucinogénmi!!! Inteligent, ktorý sa učil angličtinu a okrem toho videl aspoň nejaké vojnové či westernové filmy s titulkami, okamžite odhalí aj pôvod takejto do neba volajúcej kraviny.
Jediné zle preložené slovo.
Shell.

Originál potvrdzuje domnienku:
A "pineapple," a "pipsqueak," a "plum pudding": all types of shell which might find their way into your trench.

Lenže pozor, ako mnohí z vás iste vedia, "shell" zďaleka nie je iba mušľa - a v tomto prípade to ani nemôže byť mušľa, jedine že by sa historické anály zmieňovali o tom, že v 1. svetovej vojne sa nebojovalo zbraňami, ale vycucnutými ustricami.
Správnym prekladom v tomto prípade je nábojnica, granát, šrapnel - ja osobne by som v prípade neistoty oslovila internet alebo rovno experta na prvú svetovú, aby mi poradil, čo presne a najčastejšie padalo do zákopov - či to bola skôr nevybuchnutá munícia alebo jej použité plášte.

Viete koľko významov má slovo shell v angličtine? Len obyčajný internetový slovník mi ich vypľul 41. Ale tá osvietená prekladateľská "mušľa" si vybrala ten najnevhodnejší. Gratulujem!



Už len drobné rozpaky spôsobí takisto zle preložené slovo "taľafatka". Pipsqueak takto síce môžete preložiť, ale v (správnom) kontexte to znova nedáva zmysel. Ananás a slivkový puding sa jednoznačne vzťahujú na vzhľad šrapnelov (pri druhom by som uprednostnila napr. bábovku, pretože anglický puding nie je to, čo si pod tým predstaví bežný Slovák). Taľafatka je však abstraktný výraz a nevyzerá nijako konkrétne. Pipsqueak je niečo drobné, nevýznamné. Keby prekladateľka vedela, čo sú shells a používala by aj logiku, rozum či predstavivosť... a neviem čo k tomu ešte treba - došlo by jej, že napísať taľafatka je ďalšia kardinálna blbosť. Buchta, citrón, škrečok, drobec - čokoľvek podobné by bolo bližšie kontextu, než jej taľafatka.




Prekladám, teda ťahám z päty


Mušle, pudingy a taľafatky nie sú jediným prípadom, kedy sa Oľga Hlaváčová neobťažovala zisťovať, či slovo - o ktorom si myslí, že mu rozumie - neznamená v angličtine, ktorá je preslávená počtom homoným, niečo úplne iné. Ak by sme chceli byť ohľaduplní a nenazvať to ignorantstvom, neprofesionalitou či diletantizmom, minimálne môžeme prekladateľku obviniť z alarmujúceho podcenenia cudzieho jazyka.

Tu sú ďalšie príklady jej fatálnych zlyhaní:

originál: "the panels of a christening gown lay un-united, stopped in mid-stitch like a broken clock."
preklad OH: "podložka so šatami na krst ležala prichytená uprostred ako rozbité hodiny"
panel - a flat section of a wall, door, etc.
Ale!
panel - (Clothing, Personal Arts & Crafts / Knitting & Sewing) a piece of material inserted in a skirt, dress, etc. (zdroj)
Takže žiadna podložka, jednoducho nastrihané kúsky látky pripravené na zošívanie. Určite by sa našiel jednoduchší spôsob ako to pomenovať (prežili by sme aj strih), no látka nastrihaná na šitie nemá nič spoločné s podložkou.
Nevedomosť prekladateľky ju prinútila vyhodiť zmienku o tom, že šaty neboli hotové, ale len nastrihané a čiastočne zošité, nedokončené - čo zase spôsobilo, že prirovnanie k rozbitým hodinám je v preklade navyše a mimo misu, lebo sa stratila súvislosť!
U nej sú to jednoducho šatočky, prichytené na podložke a to všetko uprostred košíka so šicími potrebami, ktorý sa v tejto časti opisuje. Aké veľké košíky na šitie asi používajú v Austrálii?

originál: In a place before words, in some other language of creature to creature, with the softening of her muscles, the relaxing of her neck, the baby signaled her trust.
preklad OH: Na mieste bez slov, kde sa bytosti dohovárajú iným jazykom - zvláčnením svalov, uvoľnením šije - dieťa znamenalo vieru.
Toto je oriešok nielen pre tvrdý preklad, ale najmä poetickú kreativitu, "dekóderský" talent prekladateľa (či redaktora), ktorý treba plne zapojiť. Keď si prečítam text v angličtine, viem čo znamená, ale preložiť ho do slovenčiny chce trochu invencie:
Rečou tela, jazykom akým sa bytosti dohovárajú bez použitia slov, uvoľnením svalov a šije, dieťa dávalo najavo svoju dôveru. Alebo sa pohráme s pôvodným prekladom a prehodíme slovosled: Dieťa jej prejavovalo dôveru, zvláčnením svalov a uvoľnením šije komunikovalo rečou, ktorá nepotrebuje slová.
Poviete si, že príliš veľký rozdiel v tom nie je? Nuž, je. Stačí ak dôveru (trust) zameníte za vieru (faith) a zmysel celej vety sa o niečo posunie. Zas a znova v texte rezonuje svojou čudnosťou.

Obdivovanie bábätka v podaní hlavnej hrdinky Isabel pokračuje v duchu vyratúvania jeho nežných partií:
preklad OH: "zábava, keď sa z malej päty vykľula celkom jasne noha"
Pri tejto vete som si urobila poznámku, lebo ma fascinovala "z päty noha" a jej vykľúvanie... zaboha som nemohla prísť na to, či sa tým metaforicky myslí členok alebo ktorý čert. Originál prezradil, kde je tá časť tela zakopaná: "amusement, at the sweet little bottom which was yet to become fully distinct from the legs".
Problém je, že sweet little bottom nie je žiadna päta, ale "sladký malý zadoček", i keď presne neviem, čo znamená narážka na jeho odlíšenie od nožičiek. Najskôr je to symbolika miminkovských faldíkov. Takže aj pri bujnej fantázii autorky a jej postavy, by sme to mohli preložiť nejako takto: "pobavenie, na malom zadočku, rovnako bacuľatom ako nožičky". Voilá!

O kus ďalej sa hlavný hrdina Tom pokúša vyspovedať priateľovi a vážne sa ho pýta, či v živote urobil niečo zlé. Ralph reaguje otázkou: "Want to say what?" - "Čo tým chceš povedať?" Ale oficiálny preklad znie "Chceš, aby som ti niečo povedal?". Ďalší úder dlaňou na čelo.

V článku Barbary Brišovej môžete nájsť ďalšie absurdity Oľgy Hlaváčovej - dve máme spoločné, tretiu a štvrtú som ja ani nezaregistrovala.




Keď už rýpem...


Neskôr sa v retrospektíve dozvedáme, že vedľajšia postava sa oženila s "debutantkou", v originále "debutante". Definície debutantky podľa internetového slovníka sú dve:
1. a young woman of upper-class background who is presented to society, usually at a formal ball
2. a girl or young woman regarded as being upper-class, wealthy, and of a frivolous or snobbish social set (zdroj)
Lenže v slovenčine sa používa len význam plesovej debutantky či začiatočníka, preto je podľa mňa nevhodné ponechať ho v pôvodnej podobe. Namiesto toho mal byť použitý výraz vyplývajúci z kontextu, napríklad bohatá slečna. To by rozhodne vypovedalo o pozadí opisovanej osoby viac než charakteristika slovom debutantka, ktorá pri troche fantázie nie je úplne zavádzajúca, zato opäť dodáva textu punc mimóznosti.

preklad OH: Lucy sedela Tomovi na pleciach a tešila sa z impozantného výhľadu z veže.
Čitateľ stuhne pri pomyslení, že otec stojí na vrchole majáka s malou dcérou na ramenách. No vzápätí sa dozvieme, že sú na zemi. Originál osvetlí, že znova došlo k nedorozumeniu: Lucy sat on Tom’s shoulders, beaming at her towering view. Čiže Lucy sedela Tomovi na pleciach, ale nie na veži - tešila sa proste z toho, ako vysoko sedí a že má dobrý výhľad (towering znamená týčiaci sa). Toto by sme mohli stolerovať - neviem, či sa u nás sedenie detí na pleciach prirovnáva k sedení na veži, ale v knihe o majáku by som si určite vybrala iný opis.

Superintendent je správne po slovensky superintendant.

Máme tu ďalšiu chybu, ktorá aj pri zlyhaní prekladu mohla byť odstránená pomocou sedliackeho rozumu.
preklad OH: "Kôň sa odrazu stavia na zadné a padá medzi kmene stromov,..."
Lenže hneď v nasledujúcej vete ten kôň "zastal na čistinke", keď ho "premohla únava". Nezmysel je teda na prvý pohľad zrejmý - kôň, ktorý v jednej chvíli spadne a v nasledujúcej chvíli zastavuje po rýchlom behu.
originál: "A sudden rearing and off the horse shot, between the trunks,.."
Bežný internetový slovník opäť odhalí, že "shoot off" znamená vystreliť, vyraziť, vybehnúť. Zdatný angličtinár by si aj v tomto prípade poradil bez neho a prinajhoršom mohol konzultovať zdravý rozum... Navyše keď ten výraz obsahuje aj stupídny on-line slovník pre všeobecné použitie, nevravte mi, že si s tým neporadí monumentálna zbierka unikátnych slovníkov, ktorú má v mojich romantických predstavách každý ozajstný prekladateľ s absolvovaným odborom prekladateľstvo a tlmočníctvo.

Na poslednej strane knihy je záverečná čerešnička. Výraz full moon (spln) je preložený ako nový mesiac. Pritom pomenovanie nový mesiac sa v slovenčine používa pre nov, respektíve prvý náznak úzkeho kosáka, ale nie pre spln. V angličtine je to podobne. Spln je spln, prečo ho premenúvať?


Tieto triviálne chyby sú o to viac zarážajúce, že zvyšok textu je preložený slušne a dáva zmysel.
Tak prečo tie rozdiely?
Prečo je ten primeraný preklad s dôrazom na jemnú archaickosť (i keď tá je v slovenských prekladoch zdanlivo všadeprítomná, takže zapadá skôr intuitívne než zámerne) posolený občasnými, no o to príšernejšími kopancami?
A prečo si ani redaktorka nevšimla nelogické vety a spojenia?
PREČO?!



Neznalosť neospravedlňuje prekladateľa ani vydavateľsvo


Neviem, naozaj neviem, čo si mám myslieť o takýchto "profesionáloch" - minimálne, že sú to nesprávni ľudia na nesprávnych miestach. A už vôbec si neuvedomujú, že takýmto nezodpovedným prístupom, lajdáctvom a neznalosťou ruinujú výsledný produkt, ktorý chce jeho výrobca dlhodobo predávať za peniaze, a ktorý už po vydaní nemá možnosť nijako opravovať či revidovať.

O problematike prekladov a ich redigovania zaujímavo hovorí aj zaslúžilá prekladateľka Viera Hegerová.
Osvetľuje vzťahy medzi prekladateľmi a redaktormi: "Necitlivý redaktor môže začínajúcemu prekladateľovi spôsobiť traumu na celý život, preto je na mieste trpezlivosť a taktnosť. No redaktor sa nesmie báť ani slušne usmerniť prekladateľa či autora, ak výška jeho sebavedomia presahuje kvalitu odovzdanej práce. Dobrý redaktor vie odhadnúť, či sa za chybami skrýva len neskúsenosť, alebo je to beznádejný prípad."
No nezabúda ani na ich povinnosti: "Kniha bez redaktora je ako divadlo bez režiséra. Všetky žiaduce vlastnosti redaktora vystihuje jeden výraz – zodpovednosť, preto sa aj nazýva zodpovedný redaktor. No dnes sa často stretávame s takou kvalitou redigovania, kde o zodpovednosti ani nechyrovať."
A porovnáva minulosť so súčasným stavom: "Zanikli redakcie starého typu, z redaktorov sa stali manažéri, redigovanie sa presunulo na externistov. Ujali sa aj redaktori na dôchodku, no časom vznikla armáda nových, vydavateľská produkcia je rozsiahla. Nemajú však kde získavať skúsenosti, čo nie je ich vina."

A viete, čo je na tom najsmutnejšie? Že sťažnosti na nekvalitné preklady a redaktorskú prácu v slovenských vydavateľstvách sa stále množia. No nezdá sa, že by sa kompetentní naozaj snažili problém vyriešiť. Akoby si neuvedomovali, že zákazník je ten, kto v konečnom dôsledku za produkt zaplatí a teda (v ideálnom prípade) vráti investície a prinesie zisk. Prekladové knihy v pevnej väzbe u nás stoja v závislosti od hrúbky 10 a viac eur. Čo ak je len otázkou času, kedy sa ľudia vzbúria a začnú z hľadiska vnútornej kvality defektné knihy vracať do kníhkupectiev a žiadať naspäť peniaze ako za plesnivý jogurt?

V situácii, keď začiatkom augusta prišli správy o očakávanom páde siete kníhkupectiev Panta Rhei pre finančné problémy, ktoré narobili vrásky jeho obchodným partnerom (čo sú všetky väčšie vydavateľstvá) a niektoré články na internete prorokovali dokonca pád knižného trhu... sú vydavatelia ochotní hazardovať s priazňou svojich čitateľov kvôli takej zásadnej podmienke ako je zodpovedný výber kvalitného prekladateľa a redaktora. Je to hazard, práve z toho dôvodu, že pri otrasoch trhu a stúpajúcich cenách kníh je proste prirodzený fakt, že ľudia sú a budú citliví na to, čo za svoje peniaze dostanú.

Nemusí to ani súvisieť s ich znalosťou cudzích jazykov, lebo ako ste si všimli, zlý preklad zarezonuje ako nezrozumiteľný guláš aj sám osebe, nemusíte pátrať a premýšľať, kde sa stala chyba. Keď vety a dialógy nedávajú zmysel, tak nedávajú zmysel a basta.

Aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa čoraz viac mladých ľudí obracia na anglické originály - nie je to iba o cene - sťažujú sa, že slovenské preklady strácajú ducha (a občas aj význam) originálu. Môžeme sa im čudovať?


Post scriptum: kauza Bluey


Na úplný koniec ešte pridám jednu prekladateľskú anomáliu. Myslela som si, že ju v slovenských prekladoch opakovane spôsobuje snaha o spisovnosť, ale už si tým nie som taká istá...
Kým v prípade Kvothea z Mena vetra záleží len na tom, či ho čítate Kvote alebo Kvout (až v druhej časti som zachytila, že sám seba vyslovuje Kvout) a podľa článku Martina Ološtiaka O skloňovaní cudzích mužských mien zakončených na nemé -e (In Kultúra slova, s. 79) v jeho skloňovaní mohlo byť -e vynechané (Kvotha, Kvothovi), i keď si prekladateľ v spolupráci s redaktorkou nemé -e ponechali... tak v prípade Blueyho zo Svetla medzi oceánmi je to trochu zložitejšie.

Ja píšem Blueyho, lebo mi to inak nedá a inak proste nemôžem. Lenže v knihe je meno Bluey (čítame ako Blúi), skloňované takto: Blueya, Blueyovi, Bluyeom. Čiže Blúia, Blúiovi, Blúiom. Príklad: "Nezniesla, že to budú vedieť Ralph s Blueyom." Prečítajte si tú vetu nahlas. Zdá sa vám dá prirodzené? Dobre čitateľné? Mne teda nie. Môj mozog robil kotrmelce, kedykoľvek som na túto vec narazila.
Blú-i-jom!
Keďže však na jazykovú stránku knihy dáva pozor trojica ľudí - prekladateľ, redaktor a korektor, tak cez všetok svoj hnev a krkolomnosť skloňovania som im musela dôverovať, že majú pravdu. Oni predsa musia vedieť, čo je spisovné, aj keby mňa roztrhlo...
Lenže keď som začala hľadať niečo o skloňovaní cudzích mien končiacich na -y, objavila som vzor kuli. Doteraz som ani nevedela, že niečo také existuje, kedysi nás to v škole neučili.

Podľa vzoru kuli skloňujeme cudzie substantíva mužského rodu, mužské mená a priezviská zakončené na samohlásky i, y, í, e, é, ä, ű, ö, ő (zdroj). Bluey by tam mal patriť.
Ak teda mám pravdu, tabuľka nám napovie, že preklad knihy Svetlo medzi oceánmi sa aj v tomto mýli, pretože Bluey by podľa vzoru kuli mal v jednotnom čísle spisovné tvary Blueyho, Blueymu, Blueym - presne tak, ako by sa mi to páčilo, zdalo správne a pohodlne čitateľné bez nejakého ijákania.
Čo vy na to?





M.L. Stedmanová: Svetlo medzi oceánmi (Ikar, 2012)
M.L. Stedman: The light between oceans (Doubleday, Transworld, 2012)



Ilustračné obrázky so skomolenou angličtinou, tzv. "engrish" sú nechvalne známe titulky k Pánovi prsteňov: Dve veže, zo stránky http://www.angelfire.com/rings/ttt-subtitles/

Súvisiace:
Jozef Karika: Na smrť - o redakčnej práci
Ako vydavateľ svojho čitateľa do hája poslal
Tvrdá väzba alebo len obálka?
Ich forma a literárny fastfood
Caroline Bréhatová: Milovala som manipulátora
Justin Cronin: Priechod
M.L. Stedmanová: Svetlo medzi oceánmi - recenzia

Pozor, dôležitý dodatok!

V popoludňajších hodinách v deň zverejnenia článku ma Peter Molnár (inak známy ako Potulný križiak zemplínsky) veľmi milo prekvapil, keď inšpirovaný zákopovými mušľami vymyslel a vytvoril tieto dva mémy. Ja osobne ich milujem, no nie sú fantastické? :-)


A to už je naozaj koniec :-)

76 komentárov:

  1. No teda, pobavila som sa a zaroven som si skoro odkrutila hlavu z pliec.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Akorát že originál se jmenuje The Light Between Oceans, ne "Light between the oceans"; a Ralphovo "Want to say what?" v daném kontextu (nepřichází bezprostředně po Tomově otázce, ale až po další výměně upřesňujících replik, kterou tu nehodlám přepisovat) neznamená "Čo tým chceš povedať?" ale "Chceš mi říct, co (špatného konkrétně jsi udělal ty a teď na to narážíš)?"

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za opravy, to The pridám.
      No, pozrela som do originálu a priznávam chybu :-) Áno, až teraz vidím význam, na ktorý narážaš... stále si síce myslím, že aj môj prvý preklad by sa dal zniesť (rozhodne nie je až tak mimo ako ten Oľgy Hlaváčovej). Považujem ho za prípustný, lebo po stránke významovej ja osobne cítim, že "čo tým chceš povedať?" je stále blízko. ďalšou variantou by bolo "tým chceš povedať čo?" alebo len "čo chceš povedať?".

      Podstatné je, že toto je krásny príklad toho, ako prekladateľ potrebuje aj dobrého redaktora! Ja som žiadneho nemala (navyše nie som prekladateľ, nemám na to školu ani skúšky ako prekladatelia mávajú), preložila som to tak, ako som to v danom momente videla - a do kontextu mi to stále zapadá - potom si prišiel ty, zredigoval ma - a hneď je výsledok lepší. Tak by to malo fungovať :-)

      Odstrániť
    2. tak som si po pár hodinách prečítala tú Ralphovu odpoveď znova... teraz to vidím jasne :-) “Want to say what? None of my business, of course—not trying to stick me beak in.”
      máš pravdu, Jane Vaňku juniore, ešte raz díky za otvorenie očí :-)

      Odstrániť
    3. Nejde o to přidat, nýbrž přesunout; *"Light Between the Oceans" se špatně googluje.

      Odstrániť
  3. Tak tohle je na mašli :)) ale faktem je, že i v našem českém překladu člověk občas narazí na dechberoucí perly... .)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Dobre na pobavenie i na zamyslenie.

    Cisto technicka poznamka k html:
    V casti "V článku Barbary Brišovej..." je zla linka: na konci je medzera navyse, takze URL odkaz vyzera takto "http://brisova.blog.sme.sk/c/305306/Hon-na-prekladatelky.html%20" a odkazuje na neexistujucu stranku.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. pekny clanok, aj ked len potvrdil moje tusenie - ze slovenski prekladatelia casto stoja za figu. :/
    preto som uz davnejsie rezignovala a knihy kupujem v originali - je to aj lacnejsie a nepridem ani o zazitok zo slangu, slovnych hraciek a pod. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tiež čítam po anglicky, ale záleží aj od úrovne. stále je dosť spisovateľov, na ktorých sa radšej spoľahnem povedzme v češtine (Miéville, Atwoodová). Svetlo medzi oceánmi som videla originál a myslím, že patrí medzi tie ľahké... veď tam ani neboli problematické miesta, ak odhliadneme od použitia invencie a fantázie.
      ale spomedzi tých ľahkých a stredne ťažkých si rada prečítam originál. niekedy sa mi zdá, že je to fuk, či by to bolo preložené - ale napr. pri takom Christopherovi Moorovi uvažujem, čo by sa ako preložilo do SJ, ako by to znelo a aká katastrofa by mohla nastať, keby to dostal do rúk hlúpy prekladateľ... a hneď sa bojím a myslím si, nech to radšej zostane v originále alebo nech to preložia Česi - mám silný dojem, že oni sa v prekladoch neboja ani slangu ani vulgarizmov, keď je to nutné. to len u nás prevláda v preklade puritánstvo plné archaizmov. fuck :-)

      Odstrániť
    2. ano, to je pravda, niektorych spisovatelov by som si bez prekladu tiez asi netrufla (ostava mi spoliehat sa len na odbornost prekladatelov), najma pri napr. nietzschem, to som vzdala :D aj woody allen ma najma v mere anarchy taku slovnu zasobu ze obcas uz musim sa mrknut do slovnika:D
      ale napriklad wildeove div. hry som citala v preklade a v originali a to sa nedalo porovnat :D nikdy viac preklad :D
      a suhlasim, cesky preklad zvykne byt lepsi :) uplne mi hovorite z duse tym - nasi prekladatelia pouzivaju privela kniznych ci malo frekventovanych vyrazov (napr. ako bolo tu v clanku vyssie - "prima!" - nepoznam jedineho cloveka co by takuto frazu pouzival v beznom zivote), proste hovorova slovencina podla slovenskych prekladatelov sa nestotoznuje s realitou a aj ohladom vulgarizmov je to u cechov fakt pestrejsie, nie ako nase vecne "podliak" a "docerta", ktore ma tak irituju...:D

      Odstrániť
    3. mimochodom, aj vo Svetle bol dvakrát použitý šteblík, na ktorý som upozornila v Priechode a v diskusii sa na ňom ľudia zabávali :-)
      http://riddicksrealm.blogspot.com/2011/01/anabaza-zivota-smrti.html

      Odstrániť
    4. uz citam :D
      steblik, to pouziva moj dedo :D ale napr. črienka, take nieco som v zivote nepocula :D
      teraz uz asi prekladat moze kazdy, kto ma stary slovnik po prababke a vie v nom listovat..:/

      Odstrániť
    5. Nedurte ma, lebo ja od toho Christophera Moora niečo preložím... ;-)

      Odstrániť
  6. Hmm, Riddick aj vzdelava :) - vzor kuli je teda aj pre mna uplna novinka. Ja stale chlap, hrdina, dub, stroj a ono je tam dnes aj kuli. A inak, vyborne citanie ako vzdy.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. No, pokud tě to potěší, ani v Česku na tom nejsme lépe. Už delší čas jistý nešťastný redaktor háže na jisté fórum ukázky z překladu chystaného Star Trek románu, který se mu dostalo té "cti" opravovat. Ty ukázky vypadají asi takto:

    "The main bridge viewer abruptly succumbed to a wash of static, failing along with the main bridge lights."
    >
    "Velitelský můstek zaplavil příval statické elektřiny, jež vyřadila z provozu hlavní osvětlení."

    "Her use of his first name was almost startling, a sign that his first officer was doing her utmost to reach him on a purely emotional level despite her devotion to her Vulcan principles."
    >
    "To, že použila jeho křestní jméno, bylo velmi překvapivé a bylo to důkazem toho, jak silně událost na první důstojnici zapůsobila, a to i přesto, že jako Vulkánka se dokázala z vlivu emocí vymanit."

    (Kdo je dostatečně trekuznalý, aby věděl, jaký je vztah Vulkánců k emocím, pobaví se dvojnásob.)

    "...and placed its edge against his planet’s throat."
    >
    "...a už jim drží jeho ostří pod jejich planetárními krčky."

    Podotýkám přitom, že tohle nejsou ojedinělé úlety, nýbrž ukázka standardu - a kniha má kolem pěti set stran. Závidíte redaktorovi takovou práci?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Valím oči O_O
      Ten redaktor sa teda namaká... ale aspoň to dá do poriadku :-)

      Odstrániť
  8. Tvoj magnum opus spomedzi všetkých doterajších kritík zlých prekladov. Mušle... x-DDDD Škoda, že aj ja nedostávam preklady na recenzovanie - keby som našiel niečo takto odfláknuté, rozniesol by som to v zuboch. Táto kniha ma presvedčila, že sa nemám čoho báť a v pohode môžem prekladať aj beletriu - podobnej neznalosti viacvýznamovosti slova, kontextu a reálií by som sa nikdy nedopustil (a to sa vôbec nechvastám, len smutne konštatujem, že prekladateľky robili chyby ako keby boli iba po rýchlokurze angličtiny zo základky). Prosím, prosím, povedz im, nech aspoň opravia tie "mušle", kým sa to dostane do oficiálnej tlače ! Takýto preklad je totálne fiasko a tým dvom by som už nedal preložiť ani návod na krájač uvarených vajec.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. O mušliach bolo vydavateľstvo informované ešte 9. augusta, okamžite potom ako som ich objavila. Nepoznám však zákulisie tak dobre, aby som vedela, či do septembrového vydania dokážu niečo opraviť. Vďaka reading copies však majú aspoň šancu - pri bežnom vydaní "na ostro" by už nebolo čo meniť.
      Pred rokom som pripomienkovala v úvode spomínanú knihu a chyby v nej zostali. No vtedy neboli výhrady také zásadné, rozhodne tam nikto nepremenoval granáty na mušle... uvidíme ako to dopadne.

      Odstrániť
  9. A čká sa mi, lebo voláš na pomoc expertov na prvú svetovú. Už bežím, bežím, moment, ešte jedna zákruta v spojovacom zákope ("communication trench" = to ako "spojovací", nie "komunikačný" ;-) ) a už som tu... No. Problém spočíva aj v tom, že v slovenčine akosi nemáme jendoduchý jednoslovný výraz pre "shell" v zmysle "projektil/náboj moderného dela". Taká "artillery shell" je "delostrelecký náboj", hoci v závislosti od typu by to mohol byť aj ten náš írečito-kalkový "delostrelecký granát" (ktorý má k ručnému granátu samozrejme ďaleko, ale stále ešte je v širšej rodine takýchto projektilov). "Casing" ("puzdro/puzdrovie") je naša "nábojnica" - teda tá časť náboja (či už velikánskeho delového alebo maličkého puškového), ktorá je na jeho konci, obsahuje pušný prach potrebný pre detonáciu, a po výstrele je vyhodená z výpustu zbrane (keďže z náboja putuje k cieľu len samotný hrot, nábojnica ostáva ako odpad). Nechápem, ako môžu dať niekomu prekladať cudzokrajnú knihu dotýkajúcu sa prvej svetovej, keď daná osoba nemá ani základné znalosti vojenskej terminológie daného jazyka. Radšej nechcem ani vedieť, ako preložili slangizmy používané vtedajšími britskými alebo francúzskymi vojakmi, ak sa nejaké v knihe objavujú...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jój, tvoja záverečná pripomienka je možno na mieste, ale trošku prehnaná ;-) Nedá sa povedať, že by sa kniha týkala prvej svetovej. Je tam len niekoľko zmienok. Je to pozadie, hlavný hrdina tam bol, prežil, ale nesie si so sebou traumu. Vojenskej terminológie teda nie je veľa a zákopy sú spomenuté iba v tomto jedinom prípade. Avšak v kombinácii s "mušľami" priam vražednej :-D (viem si predstaviť, že keď príhodu s prekladom porozprávaš kamošom z tvojho záujmového okruhu, budú sa pučiť a máte k dispozícii skvelé nové kódové označenie pre muníciu:-)))

      Pokiaľ ide o preklad, ponúkol si mne ako laikovi dostatok terminológie, ale nedodal presne čo chcem - predstav si, že som žena, len natoľko znalá vojnovej terminológie, že mušle so šrapnelmi a zopár ďalších vecí si určite nepopletiem (+ som videla vojnové filmy aj poslednú sezónu Čiernej zmije ;-)... ale... chcem vedieť iba jednu vec: - ty si predstav, že sú vojaci v zákope a doňho "nachádzajú cestu" rôzne druhy granátov, ktoré vyzerajú ako ananásy, citróny alebo bábovky (srať na slivkový puding;-)... takže... čo sú to? Nábojnice? Prázdne plášte, ktoré tam môžu nechať povaľovať a dívať sa ako vyzerajú a vymýšľať im mená? Alebo to môžu byť aj granáty, ktoré dopadnú, vybuchnú, roztrhajú ľudí... a zopár preživších im vymýšľa prezývky? Vizualizuj si to. A potom mi povedz, čo tak do toho zákopu môže s najväčšou pravdepodobnosťou padať. Mysli na to, že aj román písala žena ;-)

      Odstrániť
    2. V prvom odseku predchádzajúceho komentára som sa (ako obvykle) zamotala do vlastných rečí - chcela som to uzavrieť tak, že v tomto prípade požadovať od prekladateľa znalosť vojenskej terminológie by bola vysoká požiadavka... Ale možno by sme to mohli zaokrúhliť tak, že dobrý prekladateľ by mal mať VŠEOBECNÝ ROZHĽAD vo všetkom na svete, na čo kedy narazí. A keď by sa už našla téma, o ktorej nemá fakt ani páru, aspoň musí mať toľko rozvahy a ROZUMU, aby sa niekam pozrel alebo s niekým poradil. Som príliš náročná? :-)
      Ja by som to tak určite urobila, lebo v opačnom prípade by som sa musela ešte ďalších 30 rokov hanbiť, keď by som v knižnici prechádzala popri regáli, na ktorom je kniha s príšerným prekladom a mojím menom vnútri!

      Odstrániť
    3. No, veď ja chápem, že je to rodinný/ľúbostný román. Osobne mám rád, ak autori píšu o časoch prvej svetovej aj z pohľadu bežných ľudí v závetrí, alebo z pohľadu domov sa vracajúcich veteránov. Nie je to len o bojiskách, to ani zďaleka nie. Narážal som však práve na ten všeobecný prehľad, ktorý spomínaš ty. Ak niekto aspoň námatkovo nepreskúma nejaké austrálske reálie a hovorovú reč tých čias, ako chce prekladať historický román, ktorý je do tej doby a na také miesta zasadený. Navyše, pre Austrálčanov je prvá svetová dosť prelomové obdobie ich dejín, z politického, sociálneho, ale aj ideologického hľadiska. Ich dobré aj zlé skúsenosti z danej vojny výrazne pomohli k zrodu ich modernej národnej identity.

      Odstrániť
    4. Hoplá, v jednej vete mi vypadol otáznik.

      Odstrániť
    5. a pritom tematiku majákov mala prekladateľka zvládnutú tak dobre, že som si žiadne kiksy nevšimla. neviem, čo by na to povedal odborník na majáky, no mne sa terminológia zdala vierohodná. i keď je možné, že tam boli slovníkové preklady jednoznačné a teda nespôsobili problém. kto vie.

      Odstrániť
  10. Práve k tým dobovým prezývkam/slangizmom pre rôzne typy nábojov chcem dodať: "Pipsqueak" by som ja osobne preložil ako "krpec", alebo - ak by neprekážal mierne archaický ráz slova - "pískľa". To druhé je asi najpresnejší slovenský ekvivalent daného anglického pejoratíva. :-) Briti povymýšľali dopadajúcim nepriateľským nábojom všakovaké mená. Okrem "krpca" a "ananásu" existovali napríklad aj "karamelka" (typ mímometného projektilu), "vajce" (klasický ručný granát), "pučič zemiakov" (slávny nemecký granát s rúčkou, Stielhandgranate), "lietajúce prasa" (ak sa dobre pamätám, typ náboja do húfnice) a "ohnivá cibuľa" (druh rýchlopalného protilietadlového dela i jeho náboje). Okrem toho sa priemerný letec ponosoval aj na "Archie"-ho. Že na koho ? Na čierny šrapnelový mráčik utvárajúci sa nebezpečne blízko jeho lietadla po výbuchu protilietadlového náboja.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Fascinujúce, ďakujem :-) Takže (o dva komentáre dozadu sa pýtam na to isté, lebo som čítala tvoje komenty postupne)... to boli tie ešte nevybuchnuté? Nie nábojnice, ale granáty... a presne doslova vzaté to neboli všetko ani šrapnely (s rozptylom)... takže najvhodnejšie do prekladu by boli granáty, tie by to tak asi sumarizovali, však?

      Odstrániť
    2. Ešteže ja mám osobného poradcu na 1. svetovú vojnu, keď pani Hlaváčová ho nemá ;-))) Jaké fasa!

      Odstrániť
    3. Ten technický rozdiel je (aj pre mňa, historika-amatéra) v tom, že granáty sú výbušniny, čo vždy letia vzduchom celé a tak aj dopadnú (či ich hodíš ručne, vystrelíš z pušky alebo dela). Klasický náboj je ten, ktorý po sebe zanechá odpad už na mieste výstrelu (ergo, nábojnica vypadne v okolí miesta, kde si vystrelila zo zbrane).

      Odstrániť
    4. Ja už som toho magor :-D Tak mi narovinu povedz, čo by si dal do prekladu tejto konkrétnej vety? Čo si to nachádzalo cestu do zákopov a vyzeralo to ako ovocie? Vyber 1 slovo, ktoré by si použil :-)

      Odstrániť
    5. Väčšinou ich zasypávali delostrelecké náboje. Ale je nutné explicitne povedať "delostrelecké náboje", lebo na rozdiel od angličtiny v slovenčine nie je až tak zrejmé, či ide o náboj do niečoho menšieho alebo do kanóna. Shell teoreticky vzaté označuje aj náboje do príručných zbraní, ale to je už hrozne odborné - hovorovo sú všetky malé náboje "bullets" a tie do kanónov (čo robia vetracie diery v domoch a zemi) sú "shells".

      Odstrániť
    6. Ten ananás však mohol byť nejaký granát, ak vezmeme do úvahy tvar. Slivkový lekvár znie ako náboj (valcovitý tvar zaváracieho pohára a tak). Neviem. Nevidím do fantázie dobových vojakov. Často si vymýšľali aj vlastné, okazionalistické výrazy.

      Odstrániť
    7. nie slivkový lekvár, ale puding. plum pudding však nie je puding, je to v článku vypichnuté. hoď si ho do googlu, vyzerá ako tmavá bábovka, len bez diery.

      Odstrániť
    8. Križiak - nie som síce až taký odborník, ale výraz "ananás" sa používal pre obranný granát (vďaka jeho charakteristicky ryhovanému plášťu.
      Či už americký Mk 2 z I. svetovej vojny - http://en.wikipedia.org/wiki/Mk_2_grenade, alebo v našej armáde používaný RG-F1 - http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/18027

      Odstrániť
    9. Mimochodom, tu máš ten "slivkový puding":
      http://en.wikipedia.org/wiki/2_inch_Medium_Mortar

      Odstrániť
    10. Díky Aramon, konečne ich vidím naživo :-)

      Odstrániť
  11. Fakt fajne faktické, že ďakujem, Potulný križiak zemplínsky. Keˇby mali ujovia a tety v Ikare potrebnú dynamiku, tak by sem rýchlo nabehli a čo treba zachránili v záujme vlastnej pokladne.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Toto je úbohé a zúfalé. Zamýšľam sa tak nad tým - angličtinu som nikdy neštudovala, čo viem som sa naučila čítaním kníh - a aj tak mi tieto chyby bijú do očí. Ako ich potom môže oficiálny prekladateľ urobiť? Vychádza mi z toho len toľko, že ten preklad jednoducho odflákol. Smutné je, že mu to niekto vo vydavateľstve toleruje...(alebo používa google translator a v takom prípade sa chcem stať prekladateľom aj ja a budem chrliť zo seba preklady v počte jeden - dva za týždeň).

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Toto je ozaj katastrofa. Nehovorím, že ja som skvelá prekladateľka, predsa len ja na to tiež školu nemám, ale sú veci ktoré bijú do očí. Ja s obľubou dávam ako príklad knihu Jeden deň, tiež od Ikaru, a tam ma mimoriadne zarazili dva konkrétne preklady: po prvé rozdiel medzi chlpy a vlasy... ale možno prekladateľka má na nohách vlasy, ktoré si holí... ale tým pádom jej musia asi rásť ukrutnou rýchlosťou keď sa z chlpov stali vlasy.
    No a druhá vec je zákernejšia a tým je fan čo sa dá preložiť aj ako ventilátor aj ako vejár. Prekladateľka nanešťastie zvolila ventilátor, ktorý držala v ruke nevesta ladená do štýlu Márie Antoinetty. Ja osobne by som si skôr predstavovala že sa bude ovievať vejárom. Iba ak by som sa mýlila a Mária Antoinetta používala ventilátor. V tom prípade by som sa chcela ospravedlniť :D Ale zas asi môžem len ďakovať, že to nebolo preložené ako fanúšik, lebo to by som už asi neprežila :D
    A do tretice ešte jeden preklad od Ikaru - konkrétne Prvý hrob napravo. Povedala by som, že jedna zo základných chýb - I'm sorry for your loss - preložené doslova - Je mi veľmi ľúto vašej straty - keď každý predsa vie, že tu na Slovensku sa hovorí Úprimnú sústrasť...
    Takéto veci ma naozaj vedia rozčúliť, lebo mi to príde, ako triss napísala, že buď sú zúfalo nekompetentní alebo používajú google translator a to by sme potom mohli byť knižnými prekladateľmi všetci a ešte aj veselo popri inom zamestnaní...
    Super článok inak ;) som rada, že niekto sa nebojí povedať a poukázať na takéto chyby.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vau, spomínam si, že pred pár dňami na facebooku niekto tiež spomínal Jeden deň ako ukážku zlého prekladu - ďakujem za tie konkrétne postrehy. Vidím, že keby som Jeden deň dostala do rúk, asi by ma tiež triafal šľak. A úprimná sústrasť - to je ďalší horor. Pripomína mi to amatérske preklady titulkov k filmom, kde sa to u niektorých prekladateľov podobnými chybami hemží. Ale výroba kníh je predsa len čosi iné a očakávala by som pri nej viac zodpovednosti. Najmä by sa nemalo zabúdať na fakt, že tie knihy zostávajú vytlačené v takomto stave na pultoch kníhkupectiev ešte celé roky a na policiach knižníc aj desaťročia. Je to naozaj smutné a zahanbujúce.
      Ďakujem za skvelý príspevok, Sašenka.

      Odstrániť
    2. Mimochodom, vlasy na nohách alebo ventilátor Márie Antoinetty by si zaslúžili zľudovieť, rovnako ako mušle :-D

      Odstrániť
    3. Vysvetlenie prítomnosti onoho ventilátora: Bourbonovci leteli na steampunk už vtedy, keď ešte nebol taký mainstreamový, mojáááá... ;-))

      Odstrániť
  14. Samozrejme, ze v zakopoch boli musle, kam by si inak vojaci chodili odskocit? Ale asi boli zle primontovane, ked im stale padali.

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Nemohu si pomoci - vy toho naděláte s mušlemi. :-) Kdybyste si četli Strossovu knihu "Archivy hrůz" (nomen omen...) vydanou u Talpessu v roce 2007, věděli byste, že se kromě jiného, dá házet "živým granátem," nebo že pistole může mít "teoretickou kadenci 1600 otáček za minutu" (68 rounds). :-) Více ukázek k pobavení zde: http://www.svetovka.cz/archiv/2008/11-2008-kritika.htm

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. veď my si na zlé preklady nerobíme monopol :-) ale mušle sú už naše :-D sarkastické články na túto tému som čítala aj české. pozriem si aj tento, bude sranda.

      Odstrániť
    2. Pokud podobné lahůdky sbíráš, tak ti doporučuji do sbírky ještě toto:

      http://archiv.neviditelnypes.zpravy.cz/scifi//clanky/24908_0_0_0.html

      Chybí zde výmluvné ukázky originálu, ale ten jsem viděl a můžu říct, že pan Kocourek v ničem nelhal ani nepřeháněl, spíš naopak. A právě tahle kniha je mi hrozně líto. :-(

      Jinak, o českém vydání Stephensonovy "Rtuti," kde se vyskytují parády jako "pytlík na žluč" (nepřeloženo: žlučník) jsi už jistě slyšela. :-)

      Odstrániť
    3. to tedy neslyšela... pytlík na žluč?! :-o

      Odstrániť
    4. Oprava - Váček se žlučí! :-)

      http://svetovka.cz/archiv/2008/12-2008-kritika.htm

      Odstrániť
    5. díky, pane Alfo, prečítam si všetky :-)

      Odstrániť
  16. Teda v konečnej podobe je ten článok ešte lepší, ako keď si mi ho dala čítať. Veľmi sa mi páčia hlavne poznámky pani Hegerovej, zamyslela som sa pri nich. A čo sa týka diskusie... ďakujem Križiakovi za úžasný insight do vojnového žargónu, super!

    Čo sa týka prekladu... písala som ti, že by som rada vedela koľko mala prekladateľka aj editorka času, lebo dobrý preklad jednoducho potrebuje čas - keď sa to spíska za pár mesiacov, vyzerá to takto... pán Bronec prekladal Posledného jednorožca (ak si to dobre pamätám) viac než rok, o tomto zážitku napísal celý článok, akurát škoda, že ho neviem nájsť - bol viac než poučný. Keď nájdem, hodím ti sem link, stojí za prečítanie.

    Inak som sa veľmi pobavila, hlavne teda na mušliach a obrázkoch :)) keď si čítam podobné články mám pocit, že môj strach z prekladania je neopodstatnený... takže ďakujem Anet :)

    Keď mi niečo napadne, ešte sa vyňadrím... momentálne sa mi zastavil rozum :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. neviem či sa originály ponúkajú iným vydavateľstvám vo svete v predstihu a v akom, ale Svetlo vyšlo v AU aj USA len na jar 2012.
      osobne mám však pocit, že tých pár mesiacov by mohlo stačiť. Svetlo nie je extra zložité ani dlhé. a nájdené chyby sú natoľko banálne, že by (logicky) nemali súvisieť s nedostatkom času.
      a na pani Hegerovú je tam linka, prečítala si celý článok? je zaujímavý.

      Odstrániť
    2. Ešte nie, ale idem na to.

      Máš pravdu že záleží aj na náročnosti knihy. Pokiaľ neobsahuje poéziu (ktorá je väčšinou kameňom úrazu - čím kvalitnejšia, tým náročnejšia na preklad) alebo mená, ktoré by si vyslovene žiadali preklad, nemal by trvať extra dlho - na druhú stranu, nejaký ten čas potrebuje. No tie banálne chyby sú naozaj na hanbu.

      Odstrániť
    3. Prečítané, veľmi pekné, citlivé a výstižné. Myslím že núka aj zamyslenie typu, ako dosiahnuť aby slovenčina držala krok s moderným svetom (keďže ako každý jazyk tak aj ten náš sa vyvíja, mení, modifikuje - častokrát bez súhlasu či vedomosti jazykovedcov) a zároveň si zachovala samú seba.

      Toť otázka :)

      Odstrániť
  17. Zaujímavá stránka ohľadom prekladov:

    http://interkom.vecnost.cz/1997/19970957.htm

    http://interkom.vecnost.cz/@preklad.htm

    AAA tu je ono, prečítaj si to :)!

    http://interkom.vecnost.cz/1998/19980361.htm

    OdpovedaťOdstrániť
  18. Tá zbierka článkov na Interkome o zlých prekladoch je Zlatý fond CZ/SK SFAF humoru. Ja osobne som sa vždy dobre zabával na týchto:

    http://interkom.vecnost.cz/2000/20000516.htm

    http://interkom.vecnost.cz/2001/20010770.htm

    http://interkom.vecnost.cz/1994/19940662.htm

    http://interkom.vecnost.cz/1997/19970213.htm


    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Už po tom prvom článku mám v hlave absolútne prázdno. To nie je nelegálne?

      Odstrániť
    2. Už ten ich názov znie ako slovný šalát. "And Classic" alebo "AND Classic" ? V 90. rokoch bolo Česko aj Slovensko takými pokútnymi rýchlokvasenými vydavateľstvami s čudnými alebo "svetovo" znejúcimi názvami len tak zamorené. Vydržali rok-dva, pár vecí pompézne vydali, potom sa pobrali na smetisko dejín. Apropo, nevie niekto, kde by sa dal zohnať pekne kompletný zoznam slovenských vydavateľstiev za posledných 20 rokov ?

      Odstrániť
    3. Vôbec tomu nerozumiem. Poznáte tie chvíle, kedy vám mozog začne vydávať také podivné škrípavé zvuky, trhne vám hlavou a pred očami sa objaví nápis "Malfunction detected - call Tech Rep."?

      Presne to sa mi stalo, takže sa už viac nebudem pokúšať uvažovať o "And Classic" a význame toho, čo to je a čo to robí!

      Odstrániť
  19. Clanok uz sam bol skvost, ale obrazkove memy + diskusia + odkazy na dalsie prekladatelske katastrofy z neho robia skvost na n-tu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  20. a children signalled her trust = dieťa znamenalo vieru

    well... (myslím tým akože slovo dobre, vôbec nie studňu, ak by si niekto náhodou myslel)

    OdpovedaťOdstrániť
  21. "coming-out ball = ples debutantiek" - aj ked to u nas nieje v beznom zivote pouzivany pojem, je to na druhej strane zauzivany prekladatelsky termin, na zaklade ktoreho je pri citani knihy stale zrejme, ze prelozene zachovava dej v krajine hrdinov, nie na slovensku, kde su zvyklosti ine.
    v tomto pripade by som nebol taky prisny, takyto preklad v mojich ociach respektuje raz a charakter ineho naroda (krajiny) a prinasa tak podobu "ineho vesmiru", v ktorom ziju ludia z tohto pre nas vzdialeneho miesta.
    ale vyborny clanok, pobavil som sa poriadne, dakujem :)
    -de Vandemar Croup-

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. až na to, že v texte knihy nie je spomínaný žiadny bál. iba slovo debutante v rámci stručnej charakteristiky osoby - čiže stále trvám na svojom návrhu použiť v kontexte vhodnejší výraz bohatá slečna.
      nemyslím, že by v tomto prípade bolo podstatné, či daná osoba absolvovala debutantský bál (aké boli v tom čase iste aj u nás a dodnes sa tradícia zachovala napr. na plese vo Viedni = nejde mi o ničenie historických súvislostí). no v knihe ide len o jednu vetu a jedno slovo, takže už aj v záujme zachovania stručnosti a redukovania zbytočných informácií je druhý ekvivalent ponúkaný slovníkom nielen ideálnym, ale podľa mňa aj správnym riešením. bližšiu špecifikáciu by poskytla autorka sama.
      aj to, že som si všimla takýto detail, súvisí s prácou prekladateľky ako celkom. nebyť iných (a oveľa závažnejších) dezinterpretácií a chýb, s radosťou by som jej debutantku odpustila. ale skúsenosť s jej prácou ju usvedčuje, že si vyberá prvé významy slov bez ohľadu na ďalšie.

      Odstrániť
  22. Ja som sa sem dočítala takto oneskorene, ale problematika prekladateľstva sa ma dotýka priam bytostne a mám nesmiernu radosť, že aspoň niekto na Slovensku sa nebojí konštruktívnej (a konkrétnej) kritiky aj tejto oblasti. Takže len do toho. :-)
    A nepochybujem, že skvosty anticeny Skřipec vám neunikli, ale predsa len, keď je tu toľko odkazov na výborné kritiky prekladov, zažiadalo sa mi tu pre úplnosť uviesť aj moje dve obľúbené... jeden preklad je síce z nórčiny, takže porovnanie s originálom pre väčšinu nie je také zaujímavé, ale myslím, že sa dá oceniť aj bez toho:
    http://www.iliteratura.cz/Clanek/29453/damhaug-torkil-slepa-skvrna
    No a ten druhý je preklad z angličtiny a je to teda absolútna bomba, kto nepozná, rozhodne odporúčam:
    http://www.iliteratura.cz/Clanek/15759/cohen-leonard-hudba-neznameho-posudek-pro-anticenu-skripec

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Evica, díky za tipy, prečítam si :-) A ďakujem za pochvalu :-)

      Odstrániť
  23. Počas čítania príspevku som sa skoro celý čas udivene uškŕňala – to je fakt neuveriteľné, čo sa pri prekladoch deje. Nakoľko ja žiadny cudzí jazyk neovládam, rozhodne nie natoľko, aby som čo i aj pri čítaní so slovníkom dokázala s istotou pochopiť význam napísaného, nikdy mi nenapadlo overovať správnosť prekladu – ak sa v preloženej knihe vyskytli nejaké nezmysly, pripisovala som ich autorovi. Ale v poslednej dobe sa aj ku mne votrela pochybnosť, že ani tí prekladatelia neodvádzajú excelentnú prácu, a to konkrétne potom, čo som narazila na texty hmýriace sa štylistickými chybami. Zvlášť ak v origináli to mal byť úžasne čítavý bestseller a v slovenskej verzii som sa prehrýzala akýmsi mizerne zoštylizovaným čudom.
    Keď som však prišla k P.S., úsmev mi na tvári zamrzol a nahradilo ho nesmierne zhrozenie. O existencii vzoru kuli som netušila ani ja a preto som všetky mužské cudzie mená otrocky skloňovala podľa vzoru “chlap”, prípadne “otcov”, hoci samej sa mi u mien zakončených na “y” v genitíve natískala oveľa prirodzenejšia koncovka –ho. Ale potláčala som to nutkanie s tým, že ide o nejaký vžitý, ale nespisovný tvar. Sakra! Po všetkých tých overovaniach informácií, toho, ako sa píšu rozličné názvy, po nekonečných čítaniach gigantického objemu textu (skoro 600 strán) stále kol dokola, aby v ňom nezostala ani jediná chybička, ani jediná nesprávna bodočka, zistím, že sú tam po vydaní mraky chýb!!! Mená hlavných predstaviteľov zle vyskloňované! No ja sa asi idem hodiť... :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  24. všetko opísané, spomenuté, ... je pravdivé a smutné. avšak druhá strana mince je, že prekladatelia majú na knihy žalostne málo času, ešte žalostnejší honorár, čiže musia mať niekoľko prekladov naraz, prípadne pracujú na HPP niekde úplne inde, lebo iba ako prekladatelia by sa neuživili a redaktor je často prítomný iba na papieri. kritika prekladu je krásna disciplína, sama sa jej venujem, ale nie je všetko také čierno-biele a okolnosti sprevádzajúce prekladový proces sa pod samotný preklad podpíšu ľahšie, než si čitateľ dokáže predstaviť.

    OdpovedaťOdstrániť
  25. dobry den, chcela by som sa opytat... original tejto knihy ste zohnali v niektorej zo slovenskych kniznic, alebo ste si ju objednali zo zahranicia? dakujem :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. zabudla som meno - miška

      Odstrániť
    2. Ahoj Miška,
      originál knihy som si kvôli tomuto článku iba požičala, našla a odpísala čo bolo treba, potom som ho vrátila. Inak si anglické knihy kupujem buď na Slovensku od Eurobooks, staršie perličky nachádzam v antikvariáte 11th Floor Books (www.11th.sk), no a to ostatné beriem z Bookdepository.com (majú rôzne zľavy a hoci pri porovnaní to môže výjsť tak, že ceny sú vyššie než napr. na Amazone, vyhovuje mi free shipping, nemusím sa zaoberať výškou poštovného a obchod mám už viackrát overený, som s nimi spokojná). Priznám sa, že na Amazone som sa nikdy nevyznala, je to pre mňa jeden veľký chaos, preto som rada, že mi kamarátka odporučila Bookdepository :-)

      Odstrániť
  26. Ahoj Riddick, výborný článok, aj keď som bol z neho nervózny ;)) Dostala si od Hlaváčovej nejaké kŕmenie na oplátku (feedback)?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj, ďakujem :-) Nie, nedostala. Ani neviem, či ho niekto kompetentný čítal :-)

      Odstrániť
  27. velmi zabavny clanok, a ak tie musle neopravili asi si tu knihu budem musiet kupit - bude to zazitok noveho levelu :)
    inac, tento poznas?
    http://img1.imagesbn.com/p/9780765321770_p0_v1_s260x420.JPG
    vs.
    http://www.scifik.cz/fotky9376/fotos/_vyr_2068pf_zahorizontem_1.jpg
    :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).