Google+ Riddick's Realm: Juraj Červenák: Brána Irkally

26 marca 2012

Juraj Červenák: Brána Irkally



"Ak skapem kdesi za tureckými humnami, navyše preto, aby som zachránil život mohamedánovi, k pekelnej bráne sa dostavím s hlasným rehotom. Satan tú iróniu isto ocení."



V závere svojho prvého dobrodružstva sa Kornélius Báthory ocitol v situácii ešte nepriaznivejšej, než na aké bol zvyknutý. Okrem toho, že prišiel o syna, o ktorom sa dozvedel, že je naisto mŕtvy (my však vieme, že nie je a Báthory v to určite ešte kúskom mysle dúfa), padol do tureckého zajatia. Napriek pokusu učeného cestovateľa, istého evliyu Čelebiho, o jeho vykúpenie, skončil na galejach.

O dva roky nato stretáva Čelebiho opäť. Na Turkami okupovanom ostrove Kréta o vlások unikne smrti v námornej bitke a určite by jej neunikol neskôr na súši, keby ho tentoraz derviš nezískal pre seba. Z vyhladovanej trosky, ktorá kedysi bývala chýrnym uhorským kapitánom, sa stáva osobný otrok muža, ktorý ho pozná ako básnika a v istom zmysle si ho cení - hoci ako nepriateľa a tvrdohlavého bezverca.
Dalo by sa povedať, že za daných okolností začínajú Kornelovi zlaté časy.
Vďaka šťastiu i vďaka výrečnému a prezieravému pánovi viackrát ujde pred zlým osudom. No cenou za záchranu z politicky nestabilnej situácie na Kréte bude iná nebezpečná výprava do hlbín Mezopotámie po boku sultánovho vezíra Kirmiziho, muža mocného, nevyspytateľného, navyše nadaného nadprirodzenými schopnosťami...



Nabral do úst trochu teplej vody, pozbieral ňou prach, čo mu škrípal medzi zubami a hlučne ju vycvrkol.
"Skurvený kraj," zaklial a doprial si druhý hlt, ktorý prežrel.

Tak začína druhé dobrodružstvo kapitána Báthoryho, pozostávajúce väčšinou z putovania.
Veľmi dlhého putovania...
Až takého dlhého, že som si želala, aby skončilo o 100 strán skôr. Keď si tak zaspomínam, schéma knihy je veľmi podobná prvému dielu. Možno v tom je problém, že na druhýkrát pôsobí spomalene a menej energicky.
Podobne mi za polovicou knihy začali mierne prekážať typické opisy súbojov na meče a prestrelky s krvavými podrobnosťami (hoci vždy iba stručnými, odprsknutý kus hlavy, odťatá ruka, a tak). Je to však subjektívna (možno klasicky ženská) výčitka, lebo ťažko autorovi zazlievať práve to, čo majú čitatelia dobrodružných príbehov radi, a čo tie akčné sekvencie robí farbistými a viac realistickými.

Vraví sa, že (nielen fantasy) dobrodružná literatúra musí obsahovať tri hlavné zložky: lásku, vojnu, putovanie. Ako som už spomenula, putovania a bojov je v Bráne Irkally viac než dosť. O romantickú zložku sa postaral nie hlavný hrdina, ale vedľajší milostný trojuholník. Tvorí ho pán, jeho otrokyňa-konkubína a verný osobný strážca. Viac neprezradím, ale som rada, že Ďuro na tento element nezabudol (to by sme ho podcenili;-), lebo funguje veľmi dobre. Všetky hlavné i menej hlavné postavy sa svojou funkcionalitou dobre dopĺňajú a vytvárajú pestrú mozaiku.

Mimochodom, je zaujímavé, akého bezúhonného až asexuálneho Báthoryho nám Červenák napísal. Je pravda, že takýmto celibátnym imidžom si získa viac náklonnosti zo strany dámskej čitateľskej obce a zároveň je pravda, že na svojich cestách kandidátky na erotické avantúry veľmi nestretáva... ale aj tak mi to vŕta hlavou. Som zvedavá, či si aspoň v Diablovej pevnosti Kornel vrzne ;-)

"Ustúp, mátoha skurvená!"

Čím dlhšie sa putovalo, tým viac som si priala, aby konečne prišlo finále, a ja som sa konečne dozvedela, čo je to tá brána Irkally a čo sa tam bude diať. Vo vysvetlivkách na konci knihy sa síce dozviete definíciu, ale čakanie na vyvrcholenie bolo dlhé... a ja som pomalý čitateľ. Dávno sú preč časy, keď som za deň prečítala z knihy sto a viac strán.
Nakoniec som sa dočkala.
A stálo to za to. Dokonca som časť od vyvrcholenia po koniec knihy zvládla len za dve večerné čítania v posteli. Aj keď som potom vstávala ako tá mátoha. To mohlo byť aj tým, že bol štvrtok. Nuž, záverečná fáza s nenápadnými odkazmi na Indianu Jonesa i Stokerovho Draculu (a ešte jedno dielo, ktoré som zabudla) mi vynahradila útrapy cestovania arabskou púšťou.

Pokiaľ ide o autorov pisateľský štýl, zachováva si rukopis predchádzajúcich Červenákových diel - hutný, akčný, pomerne vecný, s dobre vyladenou rovnováhou medzi opisom deja a psychologizáciou postáv. Jurajovi hrdinovia konajú, rozhodujú, no nezabúdajú rozmýšľať a vyjadrovať emócie, hoci takým stručným chlapským spôsobom. Ale hádam by ste nečakali konverzačnú ekvilibritstiku ako od Jane Austenovej ;-)

Druhé Báthoryho dobrodružstvo však opäť končí nepríjemne a otvorene, nebuďte prekvapení, ak vás prinúti vziať hneď do rúk aj záver pôvodnej trilógie, Diablovu pevnosť.

"Videl som z mohamedánskeho sveta dosť. Nenašiel som nič, čo by ma tu držalo. Skôr naopak."
"Myslíš, že doma bude lepšie?"
"Nie. Ale bude to doma."





Juraj Červenák: Brána Irkally 
(Dobrodružstvá kapitána Báthoryho 2, Slovart, 2011)



ilustračný obrázok je z českého vydania, © Michal Ivan a Brokilon



Súvisiace:
Juraj Červenák: Strážcovia Varadína
Tim Powers: Stáčení temného piva
Karolina Francová: Soumrak Camelotu
Markus Heitz: Trpaslíci
Sergej Lukjanenko & Nik Perumov: Zlá doba pro draky

4 komentáre:

  1. Či si v Diablovej pevnosti Kornel vrzne? :) Myslím, že budeš viac než milo prekvapená :-P

    OdpovedaťOdstrániť
  2. aj autor mi už spoileroval na facebooku :-D takže som naozaj zvedavá!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Však vrzal si už aj v Strážcoch Varadína, nie?
    Mladú krčmárku, za zlatku, za prítulňosť :P

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jaj, nejako si na to už neviem spomenúť... ale zdá sa mi, že priamo o sex tam nešlo, či?

      Odstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).