Google+ Riddick's Realm: Finálové poviedky Ceny Fantázie 2011

04 októbra 2011

Finálové poviedky Ceny Fantázie 2011



Po roku je Cena Fantázie späť a s ňou päť finálových poviedok. Od 26. septembra vychádzali na portáli Kultúra Sme, kde sme si ich mohli všetci prečítať, aby sme sa mohli rozhodnúť, ktorej vyvolenej udelíme svoj vzácny hlas.


Tento rok ma musíte ospravedlniť, ak budem pri hodnoteniach mierne "mimo" alebo budem príliš kritická. V čase vychádzania finálových poviedok ma trápili (a stále trápia) problémy so zubami, ktoré negatívne ovplyvňovali moju celkovú náladu a tým aj úsudok. (Uvádzam to hlavne ako výhovorku, lebo mi je jasné, že za Števka ma zase niektorí roznesú v tesákoch. Aby ste vedeli, že s tým rátam ;-)
Odkazy na jednotlivé poviedky nájdete v ich názvoch.

Ivan Čipkár: Mesto na konci času

Filozofujúce sci-fi, ktoré obsahuje pomerne hlboké myšlienky, ale... akosi mi nezabrnkalo na tú správnu strunku. Neviem, kde sa stala chyba. Možno je to môj starý problém - nevyhovuje mi priveľa alegórií navrstvených v jednu veľkú. Mám radšej obyčajné príbehy, ktoré tie hlboké myšlienky o ľudstve či božstve skrývajú kdesi v pozadí obyčajných vecí a dejov, a zároveň sú napísané jednoduchým jazykom a odhaliť tie idey nie je zase také zložité. Netreba sa prehrýzať cez tonu náznakov a mnohocestne vysvetliteľných imaginácií. Ivan Čipkár mi pripomenul minuloročnú Gabrielu Habdákovú.
No chápem aj to, že často sú to príbehy presne podobného typu ako je Mesto na konci času, ktoré si vyslúžia ovácie za posolstvo, pointu a obsah. Ja však nedokážem dekódovať ich plnú hĺbku, preto niekedy podlieham subjektívnemu dojmu, že ju vlastne nemajú. Nie pre mňa, lebo zapadnem do zaprášenej škatule čitateľov, ktorí celkom nepochopili alebo aspoň majú ten nepríjemný pocit, že nepochopili. Dívam sa na jednostranne transparentné sklo a vidím iba zrkadlo. Možno je za ním niečo úžasné, ale zostáva mi to skryté. Nemám správne heslo, nedostala som oprávnenie. Možno tú úžasnosť aj vidím, len sa mi nezdá taká neuveriteľne úžasná a tak akosi ma prestáva zaujímať... Neviem. Ponechávam súdy na múdrejších, ktorí "to" tam nájdu, docenia. Ja myšlienku tejto poviedky doceniť neviem.
Okrem toho sa mi nepáčil film Casablanca ;-)
Ale ako napísal Ash na Facebooku "tá matrixová atmosféra má niečo do seba".

Jozef Frajkor ml.: Príhody a dobrodružstvá Karla Fischera a otca Wilhelma: Veselica pod pašovou šabľou

Podľa úvodu k poviedke, ale aj celého textu po jeho prečítaní tu máme očividne do činenia s príbehom, ktorý je alebo má byť súčasťou väčšieho celku. Epizódkou, ktorá má navnadiť na zvyšok (tipujem, že Jozef Frajkor ho má rozpísaný a toto bola ochutnávka). Bohužiaľ, tematika alternatívnej budúcnosti miešajúcej historický feeling s post-apokalyptickými motívmi ma nezaujala.
Ponúka sa otázka, či je to iba môj subjektívny problém, alebo je na vine autor, ktorý ma nedokázal do svojho sveta vtiahnuť natoľko, aby som sa s ním stotožnila. Nemusíme si opakovať poučky o tom, že dobrý spisovateľ "je schopný napísať kvalitný a čítavý epos aj o zlomenej zápalke", ako sa onehdy vyjadril Miloš Ferko na adresu Ďura Červenáka vo Fantázii č. 42. Samozrejme že nechcem porovnávať neznámeho finalistu amatérskej súťaže so skúseným spisovateľom, ale určite chápete, ako to myslím.
Karl Fischer s otcom Wilhelmom si ma jednoducho nezískali, pôsobili na mňa teatrálne, neprirodzene a ich frajerské repliky so sileným humorom mi občas doslova liezli na nervy (občas boli vydarené). Sklamanie a nezáujem zaklincoval nevyrovnaný štýl. Na jednej strane vidieť, že autor si dal mimoriadne záležať, pokiaľ ide o slovnú zásobu, formu a úpravu. No unikli mu drobnosti, kaziace celú snahu. Opakovanie slov i celých formulácií, klišé, nezvládnutá štylistika a syntax ("Nevedel prečo, ale zrazu vedel") a ohromné množstvo vaty.
Z celkového dojmu súdim, že táto poviedka si asi zaslúžila umiestnenie medzi nadpriemernými príspevkami do súťaže, ale nie som si celkom istá, či si zaslúži to finále... Uvidíme, aká konkurencia sa ukáže v zborníku.

Michal Jedinák: Števko

Asi sa prestanem vyjadrovať k poviedkam Ceny Fantázie, lebo mám pocit, že blbnem a neviem na nič konzistentné prísť :-) Mischo Jedinák patrí na slovenskej scéne medzi mojich top autorov. Asi aj preto, podobne ako v prípade Zusky Stožickej pred rokom, som zostala trochu sklamaná.
Mamut farby malinového lekváru a Števko majú spoločnú nielen detskú tému, sugestívnu atmosféru a všeobjímajúcu melanchóliu, ale aj ostrú ohraničenosť príbehu, v ktorom sa nedozvieme nič bližšie o tom, čo a prečo sa deje okolo. Michal sa v diskusii na Facebooku vyjadril, že šlo o zámer "načrtnúť znepokojivú momentku, ktorá kladie otázky, no neponúka instantné odpovede", a pri autorovi jeho formátu by sme nič náhodné ani nečakali. Nemám absolútne nič proti, vlastne je to skvelé dielko, ibaže som ani po tretej poviedke necítila presvedčenie, že som našla svojho favorita.
Obrovskú výhodu mu okrem myšlienky opäť poskytuje profesionálne zvládnutá forma, kde ani jediné slovko nie je navyše, a tak má táto kratučká jednoaktovka veľkú šancu zaujať čitateľov. Dokonca si myslím, že je to horúci kandidát na víťazstvo.

Michal Spáda: Sedem dcér poštára z Mittwaldenu

Konečne fantasy lahôdka pre mňa. Typicky "spádovská" poviedka s presne rovnakou atmosférou akú mala jeho finálovka Rozum, cit, niekoľko kúziel, husle & Viola z roku 2008. Niekomu by sa to mohlo zdať obohraté, ale nie mne. Som nadšeným fanúšikom tohto poetického a magického štýlu od doby, kedy som čítala Violu a potom si naplno na 900 stranách vychutnávala román Susanny Clarkovej Jonathan Strange & pán Norrell, neskôr aj poviedky Dámy z Grace Adieu. Michal Spáda je Susanna Clarková v nohaviciach :-) Ešte aj námet poviedky mi ju pripomínal. Rafinovaný humor, otvorený koniec aj perfektne zvládnutý štýl, to všetko ma hneď po dočítaní presvedčilo, že som prvého favorita našla a ak ma posledná zostávajúca poviedka od Martina Vlachynského niečím úžasným neprekvapí, tak poštár z Mittwaldenu má môj hlas istý. Snáď jediná výčitka sa zhoduje s názorom porotcu Alexandra Schneidera (ktorý hodnotil všetky poviedky vo svojom Blogu porotcu a na záver identifikoval finálové), že priama reč postáv je občas neprehľadná a čitateľ sa v dialógoch horšie orientuje. Na začiatku som sa musela 3x vrátiť, aby som sa ubezpečila, že spomínaný chlapec = Franz.

Martin Vlachynský: Cesta do neba

A posledná poviedka ma veruže prekvapila. Akciou nadupané detektívne scifíčko, aké by v čase Trávnikára s radosťou sfilmoval Hollywood. Po začítaní do textu začínalo byť asi v polovici jasné, že toto je frontálny útok na môjho poštárskeho favorita. V slovných hodnoteniach scifistov, ktorých považujem za skúsenejších (alebo viac vedecky vzdelaných) však zachytávam opačné reakcie, pokiaľ ide o porovnanie Mesta na konci času a Cesty do neba. Prvá im rezonuje kvôli filozofii, druhej vyčítajú logické medzery, ploché postavy a úspornosť opisov (človeku neulahodíš, ja by som za rozvláčne opisy hrdúsila, iným chýbajú;-).
Neviem síce, čo ďalšie ponúkali poviedky mimo finále, ale táto má určite obrovskú šancu, že získa Cenu Intel za najlepšie scifíčko. Aj keď z vyjadrení porotcu Alexandra Schneidera som si domyslela, že v súťaži boli aj iné dobré scifíčka porovnateľnej kvality. Necháme sa prekvapiť.
Nie je zvláštne, ako často sa hrdinovia slovenských amatérskych poviedok volajú Daniel? Alebo sa mi to iba haluzí? :-)

Finálny verdikt: karty tesne pred koncom zamiešal Martin Vlachynský, ale z výkladu si predsa len vyberám Michala Spádu :-) Včera som mu odovzdala hlas.
Uvidíme sa na odovzdávaní Ceny Fantázie 2011 na novembrovej Bibliotéke, kde určite nebudem chýbať... a o rok zase pri finálových poviedkach ročníka 2012.

Ešte raz pripomienka, čo a kde: všetky finálové poviedky a hlasovanie za vášho osobného víťaza.
UPDATE: Hlasovanie je už passé, radšej si prečítajte o tom, ako to dopadlo ;-)

Súvisiace články:
Finálové poviedky Ceny Fantázie podľa mňa - rok 2006, rok 2007, rok 2008, rok 2009, rok 2010
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2009 - text
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2009 - video
Bonus k Cene Fantázie 2008 (e-zborníky, jeden odo mňa ;-)
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2008
Odovzdávanie Ceny Fantázie 2007 - Riddick ako krstná mama zborníka

13 komentárov:

  1. Takze vyjadrujem vcelku suhlas s vacsinou hodnoteni, aj s osobnym favoritom. Akurat Vlachynskeho poviedka ma az tak velmi nenadchla, ale co uz... :)

    draculin

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Takže posledné dve poviedky som dočítala včera - to najlepšie na koniec :-D
    Nakoniec som zahlasovala za Michala Spáda - to sa mi čítalo asi najlepšie, ale rozhodovala som sa medzi ním a Martinom Vlachynským .

    A najmenej sa mi páčila poviedka od Jozefa Frajkora, mala som problém ju dočítať do konca.

    Kamila

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Vdaka za recenziu, povzbudivy hlas vzdy...povzbudi! :D

    Martin

    OdpovedaťOdstrániť
  4. aha, prvý autor :-) niet za čo, Martin, o tebe sa už nejakú dobu vie, že píšeš výborne (Poviedku Istrocon si vyhral koľkokrát?;-). som si istá, že aj bez môjho hlasu ich dostaneš dosť.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Viac menej súhlasím asi so všetkým :) až na to, že som hlasovala za Števka, takéto poviedky sú moja srdcovka, mne osobne to udrelo na strunu. Nenašla som tam jednu jedinú vec, ktorá by mi vadila, takže niet o čom :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Nakoniec som zahlasoval za Miša Spádu, zaujal ma zďaleka najviac. Tesne za ním sa vezie Vlachynského mozgovo-uploadovacia detektívka (pobavila ma v nej veta "Strela odovzdala Danielovým tkanivám energiu 174 joulov a na mieste ho zabila."). S Cestou do neba sa o miesto delí aj Čipkárova matrixovina, názvom evokujúca jeden starý román od Clarkea. Števko je taký typický nedomyslený doják poletujúci v neurčitom nikdy-nikde a Frajkorove dielko je suverénne najhoršie a najviac trendy-zaťažené.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Dobra recenzia.

    Dovolte mi spropagovat tu moju: http://www.scifi.sk/spacenews/?s=2542 :-)

    jurinko

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ďakujem, Jennka. Teší ma, že som Ti trafil tóninu ;o).

    Mišo J.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Mischo, to sa tebe podarí vždy, nech napíšeš čokoľvek. Druhá vec, ktorá ma ale mrzí je, že v dnešnej záplave umelej romantiky a premrštených citov ľudia už len sťažka rozoznajú tie skutočné, prirodzené, neumelé, a tak všetko hádžu do jedného vreca bez toho, aby sa nad tým zamysleli. Holt, keď treba rozmýšľať a cítiť, už je tu prvá komplikácia :)

    Ale aj tak stále dúfam a držím palce! Tento ročník ja osobne vnímam veľmi pozitívne, páčia sa mi všetky finálové poviedky okrem Karla Fishera (ospravedlňujem sa, ale v tomto je môj názor úplne zhodný s Anet) a veľmi sa teším, ako nám tá pisateľská obec na Slovensku rastie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. prva, druha a posledna poviedka ma miestami tak nebavili, ze som citala z kazdeho odstavca len jednu vetu a aj to len letmo.
    stevko sa ma hlboko dotkol, lebo mam dve male deti. napisany je podla mna vyborne.
    ale moj hlas pojde postarovi, lebo ma pre mna prijemnu atmosferu. tiez mi pripomenul clarkovu a tu ja rada :D

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Sice som pockal na poslednu chvilu, ale konecne som vsetky poviedky precital.

    Miesto na konci času - suhlasim s Riddick, ale vo finalnom hodnoteni by som bol prisnejsi (mal som pocit, ze to pisal clovek, ktory toho v SF nema moc nacitaneho).

    Príhody a dobrodružstvá Karla Fishera a otca Wilhelma - wtf? ked fantasy klise obleciem do ineho vizualneho kabata, to neznamena, ze to nebude klise. 10 stran uvodneho zoznamovacieho dialogu ma takmer zabilo...

    Sedem dcér poštára z Mittwaldenu - Podobne ako Violu, som to absolutne nezvladol... Porovnavat to s Clarkovou je trochu scestne, kedze Spada vobec nema osobity rozpravacsky styl. Zaujamavy svet, dianie v nom ma vsak prilis nudi.

    Cesta do Neba - ziadny zazrak, ale dodrziava zakladne pravidla sci-fi detektivky a slusne odsypa.

    Števko - nema to vrstevnatost minulorocneho (skveleho :-)) Mamuta, ale je to radosť cítat. Mozno az trochu prilis strohe, ale v danej konkrencii cisté vykúpenie.

    JEDINAK NA TRON...

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Maťo, všetko beriem, ale že Spáda nemá osobitý rozprávačský štýl??? :-o
    Pre mňa skúsenosti s jeho poviedkami (i keď ich nebolo veľa) hovoria presný opak. Každá, ktorú som od neho čítala, sa mi zdala snová, poetická, "gaimanovská"... no a Viola a Poštár sa úplne podobajú... Nuž ale je to asi o pocitoch, takže ťa nepresvedčím :-)

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).