Google+ Riddick's Realm: Zárodky hviezd 2010

11 mája 2011

Zárodky hviezd 2010


Tento elektronický zborník poviedok si môžete voľne stiahnuť a prečítať.
http://www.scifi.sk/spacenews/2369/Zarodky_hviezd_2010_online.html

Okrem subjektívneho zhodnotenia poviedok, ktoré táto recenzia obsahuje, sa v predhovore k samotnému jadru dozviete opäť čosi o názoroch blogerky na literatúru ako takú.




Úvodom
Zárodky hviezd sú prvým elektronickým zborníkom sci-fi poviedok, ktorý si zmenežoval, skompletoval a vydal server Scifi.sk. Proklamujú, že je v ňom to najlepšie z amatérskej poviedkovej tvorby, čo okruh autorov publikujúcich na stránke ponúka. Nevyberalo sa však z už uverejnených poviedok, ale ako sa píše v tomto článku, najlepší autori dostali pozvánku, aby priniesli niečo čerstvé a podieľali sa na zostavení zborníka nových poviedok.
Citujem: "Niektorí sa síce šance zľakli alebo napriek prvotnému zápalu predsa len nedodali do stanoveného termínu svoje dielko, no nakoniec sme boli viac ako spokojní s tým, že k nám prišlo dvanásť poviedok. To, čo nás potom čakalo, nám trhalo srdce, ale aj z týchto poviedok sme museli niektoré kvôli kvalite alebo žánrovému pomýleniu z publikácie vyradiť. To, čo ostalo, je vykryštalizovaná kvalita, na ktorú môžu byť autori a aj my ako organizátori hrdí!"

Ako je to s originalitou
Konkrétne určovanie inšpiračných zdrojov autora nie je mojou silnou stránkou, ide skôr o pocitový vnem. Hádam pri všetkých poviedkach sa mi zdalo, že tento detail som už niekde videla, tamten dejový zvrat je povedomý, zápletka skombinovaná, hentaké vyjadrovanie postáv je hláškovanie ako z akčného filmu... Ale toto mi nikdy príliš nevadilo. Teda aspoň pokiaľ mi "sadne" všetko ostatné.

Ak je poviedka dobre napísaná, na nejakú dejovú originalitu sa môžem sprepáčením vykašľať. Vraví sa, že byť dnes originálny je veľmi ťažké, ak nie nemožné. Samozrejme to nie je ospravedlnenie na písanie hlúpych brakov a vydávanie ich za kvalitu. No som si istá, že sčítaní a študovaní odborníci na literatúru či fantastiku by dokázali nájsť paralely takmer všade.
Pre mňa je dôležité spracovanie. Doňho môžete zakomponovať toľko originálneho, na koľko máte chuť a nápady. Dobrý autor je schopný vziať hoci aj tisíc rokov starú legendu či rozprávku, a napríklad ju iba prepracovať (viď poviedka Neila Gaimana Sníh, zrcadla, jablka) - a odrazu je z nej nové, úžasné dielko. Alebo pospájať motívy, prelínať žánre, vydestilovať najlepšie z najlepšieho a podať to novým spôsobom... Minulosť nás už viackrát poučila o tom, že výroky typu "všetko už bolo vymyslené" a "všetko dobré už bolo napísané", sú proste naivné a s nostalgiou sa to nemá preháňať. Napriek vyčerpávaniu archetypálnych motívov, fungujúcich zápletiek, klišé okolo boja dobra so zlom a šťastných koncov, moderná science fiction aj po skončení svojej "zlatej éry" dokazuje, že má v zásobníku ešte veľa výbušných nábojov... a možno pár desaťročí po nás bude aj tá zlatá éra predefinovaná...

Čo tým chcem povedať vo vzťahu k tejto poviedkovej zbierke?
Že ma príjemne prekvapila, miestami sklamala, no celkový dojem je pozitívny. Takýmto aktivitám fandím, no aj kritiku považujem za zdravú súčasť spätnej väzby. Takže sa pokúsim ísť v pozitívnom duchu, neodpustím si však ani poznámky na margo kvality (založené samozrejme na osobnom vkuse, na čom inom, pravdaže:-).
Napokon netreba zabúdať, že máme do činenia so zbierkou amatérskych poviedok, a každý spisovateľ začínal ako autor-amatér. Miera tolerancie sa teda nastavuje o čosi vyššie, než u velikánov sci-fi.

Plnka do koláča

Anton Stiffel: Traja muži, UI a loď
Medzihviezdni záchranári, intergalaktický konflikt a špinavá politika, paranormálna teleportácia, ktorá má vnútornú logiku a k tomu platonická romanca.
Zostavovatelia zborníka vsadili na istotu a za základný kameň si zvolili veterána slovenskej hard sci-fi poviedkovej tvorby. Tono vždy prináša vyrovnaný štýl, záplavu technickej hatmatilky a nezanedbateľný romantický nádych. Remeselne zvládnutá poviedka má všetko, čo sci-fi poviedka má mať, možno aj čosi navyše. Napätie, záhadu, pozadie, techniku, akciu aj romantiku. Ale za srdce ma nechytila. Vyzerá, akoby ju Tono napísal, pretože to sľúbil.

Lucia Halčínová: Nájsť Danielu
Paralelné vesmíry už dávno nie sú ničím výnimočným, tu nám autorka namiešala vedeckofantastické dobrodružstvo s prímesou hororu a očistným koncom plným sladkej lásky.
V štýle i výrazových prostriedkoch som zachytila znaky epigónstva, ktoré síce pútali pozornosť, ale neškodili. Mohlo ísť o zámerné štylistické obraty odpozerané z modernej tvorby, rovnako ako o podvedomé vplyvy dotvárajúce autorkin vlastný rukopis. Takisto motívy nepôsobia dychberúco originálne, lenže vďaka zmyslu pre rovnováhu dokázala autorka pozbierať jabĺčka zo stromu fantastickej popkultúry, pekne ich rozložiť a potom medzi nimi elegantne korčuľovať až k záveru. Celkovo bola poviedka príjemná, dobre sa čítala, udržiavala uspokojivé tempo - zdá sa, že Lucia si dala záležať po každej stránke, nenechala nič na náhodu, ani žiadny "povinný" atribút nevynechala. Dokonca aj romantický koniec príbehu nevadí, skôr zahreje pri srdci. Zúčastnila sa už Lucia Halčínová Ceny Fantázie?

Polina Chelemendiková: Život pod psa
Umelá superinteligencia verzus prirodzená podstata človeka, respektíve v tomto prípade zvieraťa. Smrteľne vážne sa tým zaoberá slávna poviedka Daniela Keyesa Ruža pre Algernon, Polina to však vzala s humorom a pozrela sa na život domácich miláčikov v budúcnosti, v ktorej im ľudia prisúdili inteligenciu aj reč. Upravili ich tak na svoj obraz, zvieracie inštinkty síce potlačili, no tie stále driemu pod povrchom.
Pokiaľ ide o pointu i samotný humor, je to síce trochu nízkotučná, ale zručne napísaná pohodovka. Pripomenula mi knihy Martina Howarda o superpsovi Bleskovi. Aj literatúra na relax a vypnutie sa musí písať :-)

Janko Iša: Smrť ukutá v železe
Vízia nepríjemnej budúcnosti, v ktorej ľudí vylepšujú mechanické súčasti, poprípade nahrádzajú obrnení roboti, no naše pokolenie je rovnako zaslepené v otázkach fanatickej viery ako prostriedku získavania a udržiavania moci. Zvrátení pedofili, spravodliví, no rovnako brutálni žoldieri, krv, pot, bahno, slzy, useknuté končatiny, vyliezajúce črevá, smrť. A pomsta na druhú...
Janko Iša napísal túto poviedku po každej stránke ako čisto chlapskú záležitosť. Antiutopický motív veľmi rýchlo zatlačia do pozadia military prvky a klišé, dej sa hýbe dopredu striedavo pomocou akčných scén a chlapských dialógov potvrdzujúcich neotrasiteľné kamarátske puto. Opisy súbojov boli náročné na moju predstavivosť a veľmi rýchlo nudili.
I keď vo filmoch ich ľahšie prijmem, v literatúre nemám rada ani nafúkaných pozérov, vševedkov čo drsne hláškujú. Som jednak žena, jednak mám odlišný vkus, preto mi odpustite zaujatosť. Kombinácia Univerzálneho vojaka s fantáziami Eliho Rotha jednoducho nie je moja šálka kávy. Túto poviedku iste viac ocenia fanúšikovia Jiřího Kulhánka alebo Štěpána Kopřivu. Remeselne je myslím celkom oukej.

Zdeno "Ash" Mikláš: Koľko sĺz stojí Liberty
Chvíľami psychedelický výlet do hlbín vesmíru aj žiarivej budúcnosti, keď ľudskej rase vládnu ultra vyspelé technológie, hippie komunita a genetické inžinierstvo... ale trebárs aj vesmírny prach. Ani táto Enterprise, pardón Liberty, sa však nevyhne ohrozeniu, keď na palubu prichádza záhadný cudzinec a s ním odhalenie nebezpečnej entity a k tomu aj korupcie - tá totiž nevymizne so žiadnym "novým" usporiadaním, je neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti.
Úlohu parťáčky do nepohody zohrá fešná cica, ktorá sa v závere stane nositeľkou rýchleho vyvrcholenia. Je to síce viac Barbarella než Ripleyová, ale autor ju potreboval, aby pomáhala hýbať dejom a sexapílom sekundovala charizme hlavného hrdinu.
Mala som pocit, akoby som čítala Vesmírnu odyseu šmrcnutú Jackom McDevittom a Votrelcom, to všetko v retro kvetinovej nálade. Ponechám na autorovi, či interpretuje túto charakteristiku ako kompliment alebo vlažné uznanie za predstavivosť i remeselnú zručnosť, no chýbajúce uveriteľné emócie i hĺbku.

Marek "Draculin" Slabej: Hľadieť na západ smerom ku koncu sveta
Trochu filozofujúci výlet do krátkych fiktívnych dejín fiktívnej planéty Valansije, okorenený podobenstvami z pozemskej histórie a podopretý solídne vykreslenou hlavnou postavou Olivera Tuskena. Veterán valansijskej politiky má obrovské, no aj krvavé zásluhy na tom, že jeho svet sa stal a zostal idylickým miestom vo vesmíre. Je prototypom machiavellistického vládcu, absolútnym pragmatikom a vyznávačom starých pravidiel oko za oko, zub za zub a účel svätí prostriedky. No robí to všetko v mene väčšieho dobra, a pokým inde v literatúte narážame skôr na negatívne následky vyplývajúce z takéhoto jednania, pre Olivera a jeho Valansiju to bolo v konečnom dôsledku užitočné. Je to utópia starovekej morálky, fungujúca za predpokladu stabilizovaných podmienok.
S čím si však žiadna ľudská sila ani schopnosť neporadí, je kataklizma prichádzajúca z vesmíru. Otázku, či takýto zásadný poznatok zatajiť alebo oznámiť verejnosti vyrieši autor veľmi rýchlo, a tak má obyvateľstvo riedko osídlenej planéty tri mesiace, aby sa zmierilo so skutočnosťou, že bude vymazané z povrchu valansijského. Ľudia samozrejme zdivejú a v mnohých prípadoch reagujú ako šialenci. Ich správanie reflektuje rôzne fázy žiaľu: poprenie, hnev, obviňovanie, depresiu, akceptáciu...
Pre mňa najlepšia poviedka zbierky. Zrozumiteľná, viacvrstevná, napísaná vyrovnaným štýlom a dýchajúca intenzívnou melanchóliou. Ponúka mnoho podnetov na zamyslenie, a keby autor prerozprával jej obsah lineárne, spracoval motívy z histórie Valansije a Tuskenovej minulosti, pridal osudy ďalších postáv a príbeh ešte obohatil o pozemskú dejovú líniu, viem si ju predstaviť ako 400 stranový sci-fi román. Mohol by sa volať napríklad Valansija, moja láska ;-)

Janka "YaYa" Tabačková: Dlaždica
Človiečik Marg stretne dievčinu Myru z iného sveta "za rohom". Skamarátia sa, trochu si zafilozofujú a podniknú vysnívanú cestu do vesmíru.
To je všetko. Milý-malý počin Janky Tabačkovej o planéte v tvare šesťhrannej dlaždice, sile snívania a myšlienkovom pohone vecí je taký idylický, sladký a jednoduchý, že ocitnúť sa v súťaži Keď si vymýšľam, určite ju vyhrá. Ibaže táto autorka je už za vekovým limitom súťaže pre žiakov základných škôl (a tí čo sú v limite, to zase nezvládnu na úrovni tejto poviedky - ale takto by som si víťaza spomínanej súťaže v ideálnom prípade predstavovala;-).
Spolu so Životom pod psa od Poliny Chelemendikovej tak poviedka tvorí tú neškodnú a nijako významnú zložku zborníka, no psie príhody boli aspoň trochu vtipné. Dlaždica neurazí, ale ani nenadchne.

Sú to teda zárodky hviezd?
Na skromnom počte stopäťdesiatich strán a siedmich poviedok nájdete dobrý žánrový rozptyl i kvalitu našej amatérskej tvorby. Tento počin sa jednoznačne vydaril.
Neodpustím si poukázať na preklepy a zriedkavo aj chýbajúce slovo, no sú to smietky na inak starostlivo urobenej výšivke.
Je vidieť, že editori a redaktori portálu Scifi.sk toto dieťatko vychovali s náležitou hrdosťou: ako správni rodičia chceli, aby sa ich potomok v živote aj trochu zasmial, lozil po stromoch a nadobudol odvahu, dokázal sa postaviť na vlastné nohy, naučil sa používať hlavu, hýbať viac rozumom než päsťami... no keď to inak nejde, aby sa aj pobil.
Či z autorov hosťujúcich v Zárodkoch hviezd niekedy hviezdy fantastického neba budú, si momentálne netrúfam hádať. No po tom, čo mi predviedli, by som s trochou imaginácie dokázala predpovedať Jankovi Išovi kariéru v oblasti konzumných akčných jednohubiek pre žánrovo vyhranené publikum (len by mohol zmeniť toho Janka na Jana), Zdeno "Ash" Mikláš by mohol byť zdatným sparingpartnerom skúseného Tona Stiffela napríklad pri vydaní poviedkovej zbierky hard-SF, a Marekovi Slabejovi by som želala, aby vyplnil dieru, ktorá zíva v slovenskej sci-fi románovej tvorbe. Luciu Halčínovú vnútorným zrakom vidím ako víťazku Ceny Fantázie, napríklad v roku... 2013.
Ale to je momentálne ešte všetko vo hviezdach :-)

Súvisiace:

29 komentárov:

  1. Siedmich poviedok, nie siedmych. :-)
    Preklepy a chýbajúce slová? Kurňa, a to som sa tak snažil!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. dík, opravím :-)
    myslím, že si pamätám dva prípady. jeden bol v Marekovi Slabejovi a druhý skôr, len neviem presne kde. slovo sa dalo v pohode domyslieť, ale vetu som prečítala 3x - a naozaj chýbalo :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Marek - bol si dobry, ale my sme prefikana banda.Pouzivame necestne triky ako prekabatit redaktora :)

    Ridd..nuz, a diky. Z toho vyplyva, ze sa maka dalej a vstupuje sa do svedomia. A kedze zbornik bol planovany ako (snad) zaciatok urcitej serie, jeho pozitivne prijatie je len dokazom toho, ze chalani zo scifi mali pravdu, ked sa do toho pustili. Dufam ze (nam) to vydrzi aj v dalsich kusoch :)
    draculin

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Fajn prehľad, beriem na vedomie. Ale ešte som ich nemal čas čítať, tak budem k nim pristupovať s relatívne otvorenou mysľou. Ale ak je pravda čo hovoríš, Draculin a ja asi zdieľame podobné autorské preferencie pri písaní onej komplikovanej koťuhy menom space opera. Čo je rozhodne zaujímavé zistenie. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. a keď sem zavíta autor, poprosím ho prípadne o "spätnú väzbu na spätnú väzbu" ;-)
    Draculin, vystihla som tvoju myšlienku poviedky správne?

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Kedze ta recka vysla pre mna pozitivne, nechcel som sa prave uplne adresne vyjadrovat - aby to nevyznelo prilis narcisisticky(??). Alebo pripadne opravovat subjektivny nazor kritika :)

    Ale ano - myslim, ze si to vystihla "zadkoserbloidne" presne.A ono to aj malo byt taketo - pre niektorych mierne uspavajuce - no to bol umysel. Takze diky za pochvalu!

    Ale roman tak skoro nijaky nehrozi :)
    Obavam sa, ze by to bola len cisto grafomanska exhibicia, takze budem rad, ak sa mi raz za cas zadari zbuchat stravitelnu poviedku. :)
    draculin

    OdpovedaťOdstrániť
  7. to som rada :-) mňa to neuspávalo, asi som bola v správnej nálade a všetky flashbacky ale aj aktuálny vývoj som si užívala.

    román - až je to trochu škoda, lebo si do poviedky vložil dosť motívov i komplexné pozadie, ktoré by sa dalo spracovať obšírnejšie (trochu škoda, lebo nemá zmysel autora do ničoho nútiť a kým nenapíše, aj tak sa nedozvieme, či by to bolo také dobré;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. No, Enderova Hra ako poviedka vysla v roku 1977. Ako roman to bolo v roku 1985 - takze 8 rokov rozdiel. Dost casu, nechat si to este prejst hlavou :)

    Momentalna uspesnost je, ze z mozno 20 veci pustim jednu dalej...ten zvysok je odpad. Ono cloveka dost nakrkne, ked si sebakriticky uvedomi, ze pisal 40 stran zbytocne, pretoze vysledkom je necitatelny poblijon. Ak by sa mi to stalo pri sprznenom 400 stranovom romane, asi by liecenie z tej depky nezvladla pecienka :)
    draculin

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Draculin, milujem ťa! Kiežby viac autorov malo tento postoj!
    A nie, rozširovať na román e-e. Je to dobré tak, ako to je. Keď román, tak už poriadny, ktorý aj tak začal.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Myslim, ze velmi pekne napisana recenzie aj ked podiel zohladnenia ze ide o amatersku tvorbu je znacny - citim to hlavne na svojej poviedke, ktora by inak asi bola zadupana pod ciernu zem :).
    Co mna potesilo, ze Aneta poviedky hodnoti take ake su a nesnazi sa do nich napasovat co by tam malo byt.. zasa sa egoisticky vratim k tej svoje, je zjavne ze ide o plytku, rychlo odsypaciu poviedku, plnu nasilia akcie a klyse. ostatne taky bol aj zamer, taky styl mam rad. A to ze je to vyhradne chlapska zalezitost s tym suhlasim, bohuzial nie kazdy recenzant je dost chlap na to aby to pochopil (ahoj Ivan :). Splatter zborniku sa asi nedockame, Zarodky Hviezd pre mna boli urcite velkou skusenostou, hlavne ohlasy spoluprace s Hyenou. Uz ale stacilo s prznenim serioznosti zborniku a do jeho letnej fantasy podoby som sa nakoniec rozhodol poviedku neposlat...

    OdpovedaťOdstrániť
  11. super, som veľmi rada, že autori reagujú ako reagujú a nemáme tu (zatiaľ) žiadne urazené egá :-) veď aj sebakritika je veľmi dôležitá súčasť osobnosti, tí dokonalí nakoniec nič nedosiahnu, lebo si nikdy neuvedomia, že dokonalí nie sú :-) vy poznáte svoje pre a proti, dokážete sa sami posúdiť a to je lepšie, než keby ste čítali len posudky recenzentov.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. K originalite citát od T.S.Eliota: "Neskúsení autori imitujú, skúsení autori kradnú."
    K poviedkam: "Nájsť Danielu" nepovažujem za príliš dobrú (príliš veľa deus ex machina a poviedka sa zdá byť zlepená z dvoch častí), ale práve preto súhlasím, že Lucia má s takýmto štýlom šancu v Cene Fantázie.
    "Dlaždica" sa mi páčila oveľa viac s jej maloprincovskou nevinnosťou a ľahko nahodenou alegorickosťou. Určite by som ju nepchal do rovnakého anekdotického vreca so "Životom pod psa".
    K mojej poviedke: Tá "parťáčka" je hlavná postava aj s jej retro kvetinovou náladou. Že postavám chýba hĺbka, uznávam.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Jano: Z kritiky by si si určite nemal brať záver typu "radšej nepísať", resp. "radšej neprzniť zborník neserióznou tvorbou". Skús sa na základe pripomienok zlepšiť v rámci žánra, ktorý ťa baví.

    Pokojne píš ďalej svoj splatter, ale zamysli sa nad tým, ako sprehľadniť akčné scény, zlepšiť dialógy a vykreslenie postáv, kompozíciu a pomer pozadie/akcia.

    Ak by tvoja poviedka bola punková skladba, hustil by si do poslucháča od prvej do poslednej sekundy dookola tri-štyri silové akordy bez veľkých variácií, so zvukom na "10" a maximálnym skreslením (tá tvoja navyše končí tak, akoby v nahrávacom štúdiu vypadol prúd). Keby si namiesto toho skúsil použiť istú dynamiku, povedzme tichý verš/hlasný refrén, zrazu by to celé získalo jasnejšie kontúry a predovšetkým: energickejšie pasáže by v kontraste s pokojnejšími pôsobili prieraznejšie a agresívnejšie než celá pôvodná skladba, ktorá môže svojou jednotvárnosťou nudiť. (Nie je to samozrejme dokonalé prirovanie, ale hádam sa chápeme).

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Michal Spada: ja som ten komentar napisal zle. Vysledok z toho nemal byt ze nejdem pisat, alebo publikovat, ale skor ze "toto teraz nie" ... az dodatocne priznavam ze ten koniec asi nebol stastny, pretoze v ociach vacsiny tam proste nie je.. u mna tam je, a je aky je, a nie kazdy to akceptuje ako fakt :).

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Vdaka za recenziu, vidim ze sme ju mnohi netrpezlivo cakali (ja tiez) a ohlas je velky a v kratkom case. Je dobre ze si zohladnila citlivu dusicku mladych autorov, za seba by som zniesla aj tvrdsiu kritiku, ale chvala potesi a povzbudi.
    A este k otazke, co tu padla, ci som sa zucastnila na Cene Fantazie - no veru ano, chichi, tento rok, ale asi predsa nepisem ich stylom, kedze som to nevyhrala, jaaaj :)
    A predsa si nestrielala vedla, pretoze moja poviedka z uplne inej sutaze sa ocitla v zborniku ako bonus.K tomu stylu - nuz, nemyslim si ze maju v CF nejaky konkretny vytyceny, ale zase ja si toto netrufam posudzovat.
    Inak by som sa pod mnohe veci, co tu boli povedane, podpisala, a Draculinovu poviedku povazujem za najlepsiu v zborniku, pokojne by mohla konkurovat mnohym znamejsim autorom.
    Seria dalsich zbornikov na sci-fi.sk? Ano, prosim!!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Veľká vďaka za recenziu Riddick. Dúfam, že to "dieťa" raz vyrastie v poriadneho chlapa/ženskú. :))

    OdpovedaťOdstrániť
  17. tak teraz si počkáme na jeho mladšiu sestru Fantasy :-) ako sa bude volať? napr. Púčiky hvozdu? :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  18. "Kúzla zajtrajska", pokial sa to este nezmeni :)

    OdpovedaťOdstrániť
  19. Mala by sa z toho stať tradícia. Zárodky na prelome rokov a Kúzla na začiatku leta - každý rok :)) Dúfame, že sa to podarí.

    OdpovedaťOdstrániť
  20. To je teda ambiciózny projekt :-) Už len aby vždy bol dostatok kvalitných textov.

    OdpovedaťOdstrániť
  21. Dodatok: osobne, súkromne a subjektívne odporúčam minimálne ďalších pár rokov sa držať tohto rozsahu - zopár poviedok, max. 150 strán. Dôvody asi nemusím zdĺhavo rozoberať, určite si viac čitateľov prečíta hoci 2 zborníky ročne, ak budú krátke, než 1 dlhý ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  22. Ozaj - a nabudúce pridať formáty! Chceme aj niečo Kindle-friendly, ideálne v .doc alebo .mobi formáte, aby sme bez námahy mohli rovno čítať :-)
    Priznám sa, že Zárodky 2010 by som asi nebola prečítala, keby mi kamoš neposlal, že "tu máš, toto je už prerobené pre Kindle" :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  23. Myslim ze o takom niecom sa tiez rozmysla :)
    Ale ved Kindle-friendly...to predsa nie je problem? Stiahnes, odmailujes, za 5 min. sa ti to vrati skonvertovane. Ja som to tak urobil a nasiel som asi 5 surrealistickych haluzi, co konvertor nezvladol :)
    draculin

    OdpovedaťOdstrániť
  24. Mne naopak robili PDFká so stredoeurópskou diakritikou problém. Záleží aj od kódovania, či kieho frasa, nie som programátor. Ale urobiť viac verzií očividne pre vás nie je problém, takže by ste sa hneď priblížili ďalším čitateľom ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  25. Formáty budú pridané, myslím, že je to celkom dobrý nápad. A s tým rozsahom... závisí to hlavne od počtu poviedok, ktoré nám prídu. Šaňo sa netají tým, že ak budú všetky poviedky dobré, tak uverjníme všetky. :)) Aj keď určite po zvážení zo zborníkov nespravíme tristo a viac stránkové biblie.

    OdpovedaťOdstrániť
  26. Apelujem a prosím, aby ste radšej prísnejšie osekali poviedky, ale udržali to pod 200 stranami. Keď to funguje Agentovi JFK, bude aj vám ;-) Ale nie - ide mi o to, že počet strán knihy a duplom zbierky má silný psychologický efekt. Vy len začínate, preto je dobre ísť na to s rozumom ;-) 150 stranovú zbierku si určite prečíta raz toľko čitateľov, ako 300 stranovú.

    OdpovedaťOdstrániť
  27. Riddick, dobre vieš, že toto nie je recenzia, ale propagácia. :-) Vieš, pojmy a dojmy. :-) Moja recenzia, tá zlá a iňtošská :-P, vyjde prvého augusta.

    P. S. Tým nič proti propagácii. :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  28. je mi to jasné, bol si na rande s IP, kritický obsah článku už nie je dôležitý. dúfam, že som vám obohatila večer :-p ja píšem ako chcem a viem. ty si literárny kritik, nemôžeš sa prirovnávať. prečítam si ju rada.

    OdpovedaťOdstrániť
  29. Hm, neviem čo má spoločné moja recenzia s Ivanom, jeho poznámky na Facebooku k zborníku, rovnako tvoj príspevok som si prečítal až po tom, čo som napísal svoj článok. Vieš, aký mám názor na to, keď sa prestáva vecne diskutovať, ale veci sa začínajú brať osobne. Ešte začni potvrdzovať, že jestvuje tá konšpiračná skupinka, o ktorej hovorili tí úbožiaci z Košíc a ich riťolezi.

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).