Google+ Riddick's Realm: Tajgr nie je Vúds, ale Grín

02 januára 2010

Tajgr nie je Vúds, ale Grín


alebo Tiger nie je v lese, ale na gríne

"Šťastní ľudia, ktorí nič konkrétne nehľadajú," zamudroval Dumaka, "lebo väčšinou aj nič konkrétne nenájdu."



Zdá sa vám, že táto recenzia začína trochu chaoticky? Názov je poskladaný zo slovnej hračky, ktorá má úzku súvislosť s knihou i osobou autora. A úvodný výrok, nuž, ten patrí medzi zopár najlepších perál, ktoré sa tu nájdu.

Ideme sa pozrieť na knižku, ktorá bola mojím objavom konca roku 2009. Slovenská humoristická sci-fi Borisa Kalinina, Mimozemšťania na zemi ako doma.

V jej prípade som hľadala niečo konkrétne. Vtipný akčný román s atribútmi uletenej vedeckej fantastiky, ako som zvyknutá u zahraničných autorov. Trochu sklamaná som napokon zistila, že Mimozemšťania nie sú nijako extra humorní a ani príliš sci-fi...

O tom však neskôr, najprv si načrtneme dej (pričom sa nebudem zaoberať paralelnou dejovou líniou, ktorá pre samotnú recenziu nie je dôležitá).

Hlavnými protagonistami príbehu sú zamestnanci austrálskej pobočky Kalifornského technologického inštitútu, čo je zase nejaká odbočka NASA. Majú skvelú prácu, je to skôr koníček, za ktorý dostávajú plat. Ich úlohou je prijímať a spracovávať rádiové signály z kozmu. Spracovávať však väčšinou nie je čo, a tak sa veľmi nenarobia.
Až kým nezachytia jednoznačne umelý signál prichádzajúci z Mesiaca.
Na to sa ukáže, že sa s odosielateľom signálu dá komunikovať, a odtiaľ už je len krôčik k rozlúšteniu poslednej prijatej správy ako miesta a času plánovaného randez-vous.
A tak sa doktori Tiger Green, Bing Chai, Carl Ekström, Jorge Partagas a jeho snúbenica Flor vydávajú do africkej púšte, aby sa tajne stretli s mimozemšťanmi.
To už sa blíži polovica knihy a hlavné hviezdy stále nedorazili...
Nebudem vás príliš napínať, mimozemšťanov napokon nájdu a okamžite sa skamarátia. Emzáci vyzerajú dokonale humanoidne, nikto ich nerozozná od človeka a sú traja - jeden muž a dve ženy. Kým boli schovaní na odvrátenej strane Mesiaca, naštudovali si reč aj základné zvyklosti homo sapiens. Úvodné rozdiely sú teda prekonané, hor sa na bratanie.
Pozemšťania aj mimozemšťania sa dohodnú, že sa spolu presunú do Austrálie a urobia to elegantným spôsobom - takže si na firemnú kreditku kúpia v Afrike loď... a začína sa strašne naivný cestopis pretkaný romantikou i erotikou, neskalený absolútne žiadnymi skutočnými problémami, až z tej idylky človek dostáva morskú chorobu.

Putovanie po pozemských rajoch však nedlho pred geografickou cieľovou rovinkou odrazu utne a skončí len krátkym odkazom: KONIEC PRVEJ ČASTI

Nezvyknem sa pozerať na konce kníh, preto ma takýto záver mierne šokoval.
Zdá sa, že si budem musieť prečítať aj pokračovanie, ktoré by malo vyjsť v roku 2010. Ak chcem vedieť, ako to celé dopadne.

Pravdupovediac, zvedavá som aj z toho dôvodu, že v prvej polovici príbehu mi Boris Kalinin nedal veľa príležitostí na nadšený potlesk. Naozaj by som rada vedela, čo vymyslí pre vyvrcholenie story - a či niečo vymyslí.
Zatiaľ to totiž vyzerá tak, že jeho Mimozemšťanom sa viac ako akýkoľvek iný žáner hodí označenie sci-fi telenovela či sci-fi mydlová opera.


Ako som už spomínala, prvá polovica(!) románu je venovaná prípravám na stretnutie s mimozemšťanmi. A väčšinu z toho zaberie tliachanie hlavných postáv. Niekedy o tom, čo by nám autor mohol (prípadne nemusel) povedať oveľa stručnejšie sám, inokedy doslova o ničom.
K tomu si pridajme neprirodzené dialógy, ťažkopádnu štylistiku spomaľujúcu čítanie, hromadu zbytočných informácií (to skĺbenie sci-fi, humoru a cestopisu ma fakt privádzalo do rozpakov), cukríkovú romantiku a dokonca erotické scény! Dostaneme trochu zvláštny hybrid.

Tieto výrazné nedostatky vyvažuje neodškriepiteľné nadanie autora pre charakteristiku postáv, jeho zmysel pre detail, recesiu i humorné narážky. Napriek chybám a príšernému plytvaniu slovami však Boris Kalinin vie ako vystavať román. Predstavuje hlavné charaktery, rozvíja dialógy, uvádza do deja, buduje zápletku... Pre pobavenie pridáva bizarné vedľajšie postavičky (ktoré bohužiaľ po presune deja na iný koniec Zemegule strácajú význam, ale možno ho opäť získajú v pokračovaní) a niekedy sa nestačíte diviť, s akou láskavosťou vykresľuje svojich hrdinov, vymýšľa chutné životné príbehy alebo si strieľa z amerických tajných služieb. Tento chlap v sebe niečo má!
Jeho kvality však (nateraz) zostávajú v pozadí banálneho obsahu. Zbytočne sa venuje veciam, ktoré by mohol výrazne okresať a tým by zostalo viac priestoru pre jeho silnejšie stránky.
Ak mu na príbehu Mimozemšťanov naozaj záleží, zniesli by poriadnu revíziu a skrátenie o sto strán (to sa bohužiaľ malo stať ešte pred ich vydaním). Ešte lepším riešením by však mohlo byť posilnenie autorskej disciplíny a využitie získaných zručností v novom diele. Pretože potenciál mu rozhodne nechýba.

Nech však má jeho prvý román rezervy kvalitatívne, štylistické i žánrové, jedno sa mu musí nechať. Je sviežim vánkom v slovenskej fantastike z viacerých dôvodov. Ide o knižný debut mladého slovenského autora, ktorý si knihu sám vydal, a čo tiež nie je zanedbateľný prvok - postaral sa o milú a atraktívnu knižnú obálku, aká k paperbackovým scifíčkam jednoducho patrí (že ilustrácia nemá s dejom nič spoločné, iba ak metaforicky, je v podstate vedľajšie ;-).
Nebuďme úzkoprsí, všade inde by hoci aj trochu amatérsky prvý pokus lichotivo nazvali "sľubnou prvotinou" :-)

Buďme teda radi, že namiesto ničoho tu máme niečo, sľubnú prvotinu autora, ktorý prekypuje energiou a už to, čo zo seba vydal, vyzerá pomerne optimisticky. Keby si nechal svoje dielo preskúmať šikovným editorom a riadil sa dobrými radami, mohol by byť v budúcnosti oveľa lepší. V prípade Borisa Kalinina asi dosť záleží na tom, či písanie kníh patrí medzi jeho priority...
A keby aj nie, vydavateľstvo už založil a pokiaľ aj nebude sám písať, snáď bude aspoň vydávať :-) V každom prípade mu držím palce.

Boris Kalinin: Mimozemšťania na Zemi ako doma (vyd. Mediaspol, 2009)


Súvisiace:
a jeho voľné dielko Anglicky - pomaly, ťažko a chybne

Ukáž na Facebooku

3 komentáre:

  1. Vskutku dobrá recenzia - kritická a úprimná a zároveň aj povzbudivá. Knižku som síce ešte nečítala, ale rozhodne o tom pouvažujem, znie totiž skutočne...osviežujúco :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ďakujem, Jennka, ako obvykle. takéto recenzie sa píšu zložitejšie ako tie jednoznačne pochvalné. určite to však nie je dôvod, aby neboli napísané. som naozaj veľmi zvedavá, čo bude z tohto autora o pár rokov :-) v každom prípade vyzerá nádejne.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja dúfam, že sa vyplnia tvoje slová :) je fajn vidieť nádejného spisovateľa, ktorý sa na nič nehrá a nezdieľa podivné móresy a komplex jedinečnosti väčšiny ostatných :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte ANONYMNE a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).