Google+ Riddick's Realm: Cena Fantázie 2009 - "kliatba bude zlomená," prorokuje veštica Frenegonda

01 októbra 2009

Cena Fantázie 2009 - "kliatba bude zlomená," prorokuje veštica Frenegonda

S finálovým kolom siedmeho ročníka Ceny Fantázie nám, čitateľom, bolo udelených 5 poviedok, ktoré môžeme čítať, študovať, hodnotiť a do polnoci 15. októbra z nich podľa vlastného vedomia a svedomia vyberať tú najlepšiu, ktorá bude 7. novembra odmenená Cenou Fantázie 2009.



A čo je teda s tou kliatbou? No, už päť ročníkov za sebou vyhrala Cenu Fantázie žena. Vlastne okrem prvého ročníka, kedy zvíťazil známy Ďuro Červenák, už dámy žiadneho chlapa ku korytu nepustili. Nie, že by som tú "kliatbu" myslela v zlom, veď ja mám ženy rada, fandím im a dokonca medzi ne (takmer) aj patrím.
Ale bez ohľadu na moje osobné preferencie mám (spolu s vešticou Frenegondou;-) silnú predtuchu, že tento rok to bude inak. Myslím, že ani prítomnosť jedinej ženskej autorky vo finále s tým nemá čo robiť. Napokon, aj minulé dva ročníky bol pomer 2:3 v propech pánov, a predsa dámy víťazili.

Ale poďme na samotné poviedky a môj súkromný, intímny, subjektívny názor na ne.
Aj tento rok upozorňujem, že text je plný spoilerov a vhodný len pre čitateľov, ktorí finálové poviedky už absolvovali!


Lucia Droppová: Hladný tovar

Spoločným znakom tohtoročných finálových poviedok je pozvoľný nástup (dlhé úvody) i to, čo čitatelia v diskusiách označujú ako rozťahanosť. Avšak záleží aj na výplni textu. Inak čitateľ vníma rozťahanosť textu, ktorý v určitom momente dupne na plyn a skončí prekvapivou pointou, inak rozťahanosť, ktorá len zdržiava od vykonania ortieľu, ktorý bol jasne vyrieknutý už na začiatku. Samozrejme i tu platí, proti gustu žiaden dišputát, nato máme v CF hlasovanie (ukáže sa, ktorý vkus je najuniverzálnejší;-).
Ale pre mňa bol Hladný tovar tým druhým prípadom. Od úvodu bolo jasné, že všetko nebude kóšer a jediný, kto nepojal podozrenie, bola hlavná postava. Čitateľ už od konca prvého odstavca tuší, že pán Fishworm sa daňového inšpektora pokúsi zniesť zo sveta. Otázkou zostáva, ako. To si autorka necháva na úplný záver a pocit napätia tak vlastne vyvoláva len neustále očakávanie realizácie vražedného plánu.
Tomu dosť napomáha aj ambivalentná povaha úradníka (jeho meno sa nedozvieme). Ako sa totiž tvári realisticky a inteligentne, taký naivný vie byť pri jednaní s potenciálne nebezpečným protivníkom. Lebo daňová kontrola pána Fishworma, riaditeľa kafilérie, očividne neteší. Ak zlým znamením pre úradníka nie je diabolský smiech, nulová snaha zakryť nezrovnalosti v účtoch, úmyselné zamknutie v prehriatej miestnosti a úplná spoveď ohľadom nelegálnej činnosti továrne, tak už neviem čo... A náš milý úradníček si to s úsmevom na perách nechá všetko pekne vyložiť, prikyvuje a opíja sa plesnivým rožkom. Ešte si dokonca prizná, že "ma prekvapilo, ako rýchlo mi všetko vyzradil".
Na to existuje iba jediná diagnóza, kokot.
Potom nech sa nečuduje, že skončí ako potrava pre červy.

A autorka nech sa nečuduje, že takúto blbú postavu jej buď neuverím, alebo sa poteším jej krvavému skonu. Hlavne to ignorovanie zdravého pudu sebazáchovy. To ma vie nakrknúť. V každom horore, či už sa tvári vážne alebo je to paródia, strácam trpezlivosť v momente, kedy sa postavy začnú správať ako samovražední idioti.

Iste, na konci Hladného tovaru zohrá rolu ešte element hororovej náhody, takže náš Pablb de facto nezomrie priamo rukou pána Fishworma, ale toto (tiež už klišé) je len malou náplasťou na rany spôsobené horou balastu, konkrétne podrobnou prehliadkou továrne na červy a fundovaným vhľadom do ich životného cyklu. Neviem, či jej úlohou bolo ťahať čitateľa za nos, aby sa pri každej kadi zamýšľal, kedy v nej konečne úbohý hlúpy daňovák skončí, alebo mala dodať náplň inak pomerne chudobnému deju.
Lebo keď sa teraz znova na poviedku pozerám, zdá sa mi dosť krátka. Keby sa Lucia zbavila zbytočných rečí a zhutnila dej, aby zvýšila tempo príbehu, mohla z toho byť skvelá jednohubka do Ohnivého pera. No dobre, vzhľadom na rozsahový limit OP asi nie. Ja by som však tento druh poviedky do Ceny Fantázie neposielala. Určite nie s ašpiráciou na víťazstvo (a prečo inak posielať?).


Michal Jedinák: Rattus

Riešiť u tohto autora štylistiku alebo remeslo je úplne zbytočné. Mischo je dávno zrelý autor, ktorý vie, čo chce a vie, ako to napísať.
Čo sa týka hlavnej postavy, opäť tu máme typ nepodplatiteľného pracovníka hlboko oddaného svojej profesii, no tentoraz z trochu iného súdka. Nielenže namiesto daňových podvodníkov naháňa hlodavčích škodcov, ale na rozdiel od Luciinho hlavného hrdinu je aj prirodzene vtipný. Nevedomky, ale o to viac. Je to proste vidlák, neohrabaný "roboš", humorný práve svojou bezhraničnou sebaistotou jednoduchého človeka, presvedčením o vlastnej dôležitosti a štipkou arogancie. Takéhoto ho autor chcel mať a takého si ho napísal.
Pokiaľ ide o hutnosť, Mischo Jedinák je o niekoľko krokov pred všetkými ostatnými finalistami (i keď u niektorých je to pár metrov a u iných míľa;-). Tam, kde iní (ne)bojujú, aby vyjadrili svoj autorský zámer čo najpresnejšie a nezapísali pritom 20 strán hlušinou, tam si on úplne suverénne vystačí tu krátkym opisom situácie, tam stručným dialógom.
Práve s genialitou hraničiaca autorova schopnosť vystihnúť postavy prostredníctvom jednoduchých obrazov patrí medzi jeho obrovské pozitíva. Spolu s nevtieravým humorom, vzorovým vyhýbaním sa zbytočnostiam a plnou kontrolou nad posúvaním deja.
Gradácia bola na jednotku, dokonca aj pointa sa mi páčila v celej svojej hrôzostrašnosti. Poviedka je šokujúca, správne hororová, vtipná i inteligentná zároveň. Ale napriek všetkému sa Rattus v mojom osobnom rebríčku ocitol až na druhom mieste :-)


Michal Jedinák: V tomto dome straším ja

Kamarát mi povedal, že pre Mischa Jedináka môže umiestnenie dvoch poviedok vo finálovej päťke mať viac nevýhod ako výhod. Hlasy jeho fanúšikov sa rozídu dvoma smermi.
Ja by som to tak čierno nevidela. Koniec-koncov, súťaž je v prvom rade o poviedkach a koľko poviedok, toľko šancí. Bežne má autor iba jednu šancu, ale Mischovi sa podaril husársky kúsok a získal dve! Ak sa teda jeho poviedky budú čitateľom páčiť, je možné, že obsadí až dve z prvých troch oceňovaných miest! Dokonca by som povedala, že jeho spolubojovníkov to naštve viac, než keby si ich rozdelili dvaja rôzni autori ;-)
A nesmieme zabúdať ani na Cenu Béla (kde je tiež nominovaný s oboma poviedkami!) a Cenu Bibliotéky (ktorú môže získať ktorákoľvek poviedka zo všetkých prihlásených). Som zvedavá, či sa tohtoročné vyhlásenie Ceny Fantázie nebude podobať americkým Oscarom ;-)))

Nie som si však istá, či sa tomuto Mischovmu príspevku podarí dostať tak vysoko. Pokiaľ som si všímala reakcie tých zopár čitateľov, ktorí sa k poviedkam vyjadrili, V tomto dome straším ja ich zaujalo asi najmenej z celej pätice. Jeden poznamenal, že pri oboch Jedinákových poviedkach mal pocit déja vu.
Ja ani neviem... tento text sa mi zdá ako ďalší vhodný kandidát na Ohnivé pero, v ktorom by však určite zvíťazil, ak by čitatelia nezabudli brať ohľad na štylistické spracovanie. Lebo po formálnej stránke je to opäť perfektne zvládnutá záležitosť. Skvelá práca s postavami, jemný čierny humor, triezve narábanie s priestorom - len ten spád a konečné vyvrcholenie akosi pokrivkáva. Zahrá sa síce s fantáziou čitateľa, ktorý očakáva všelijaké konce príbehu, len nie tento, ale aj tak je akési... slabé.
Rozhodne však musím oceniť lahôdkovú záverečnú vetu:
Prvá myšlienka Bernarda Hausmana bola, že dom už nikdy nepredá.
Mischov zmysel pre suchý humor sa jednoducho nezaprie :-)


Jozef Karika: Samota

Tomuto autorovi psycho-horory idú, čo dokazuje každou ďalšou poviedkou. Častejšie, než klasické strašenie prostredníctvom oblúd, zvierat či diablov, používa Jozef vo svojich dielach hrôzy vyvolané človekom samotným.
Vnútorné prežívanie postáv je uňho vždy dôležitým elementom príbehu. A na dusnú atmosféru, plnú blížiacich sa hrôz, má asi autor doma na stene zavesený patent. Či sa jedná o posadnutie duchom fašistu, vlkolakov, výbuch roky tlmených frustrácií alebo paranoidnú schizofréniu, hlava hlavného hrdinu je vždy nejakým spôsobom zapojená do deja a telo sa nezriedka stáva vykonávateľom brutálneho násilia. Práve násilie je neoddeliteľnou súčasťou Karikových textov a ja nepopieram, že to má súvislosť s ich silným pôsobením na mňa. Vyjadrila som sa k tomu už v predhovore k jeho finálovej poviedke v zborníku spred roka, že horory, ktoré "sa môžu stať" ma postrašia oveľa viac, než by kedy mohli obrie chobotnice, upíri alebo čojaviem, zmutovaní votrelci. Možno práve preto u mňa Jozef Karika vyhráva na celej čiare - pretože s ním sa naozaj bojím.

Že ho príliš chválim? Že je od minulého ročníka Ceny Fantázie mojím obľúbencom? Áno, je to tak, a čo má byť? :-)
Ale nemám pocit, že by môj obdiv bol nekritický alebo založený na niečom inom ako subjektívnom vnímaní kvality. Dosiaľ ma žiadna jeho poviedka nesklamala a dúfam, že v zborníku budem mať možnosť prečítať si aj tú druhú, ktorú tento rok zaslal do súťaže.
V momente, keď ma minulý rok práve jeho text (a to bol ten slabší!) vytrhol z porotcovského znechutenia z mnohých za sebou idúcich nepodarkov, a doslova ma vtiahol do sveta strašidelnej poviedky, zamilovala som sa. Do jeho systematicky pozvoľnej, postupne sa zrýchľujúcej gradácie, do precízneho štýlu, len občas narúšaného gramatickými chybami, do jeho atmosférických opisov duší viac či menej depresívnych hlavných hrdinov...
Nesklamala ma ani Samota. Ponúkla mi typické karikovské ingrediencie a predsa opäť novým spôsobom. Mladý muž zaháňajúci psychické problémy nočným cestovaním vo vlakoch tam a späť sa v jednom takom spoji stane obeťou vyšinutého dedka z lazov, v žltej vetrovke a s britvou v ruke. Postupne zisťuje, že dedkovi sa podarilo zmasakrovať všetkých cestujúcich a poslednou záchranou môže byť rušňovodič. Cez to sa prelína Samotárova spoveď o vlastných démonoch strašiacich v duši. Všetko sa to plynulo poskladá v rýchlom a prekvapivom závere.
Mám rada aj Karikových hrdinov a zatiaľ ma neomrzeli. Majú problémy s nadväzovaním vzťahov, či skôr s ich udržaním, život je pre nich neznáme územie, sivé ako cez optiku jesennej depky.
Možno ten námet nie je absolútne originálny, ale čo dnes je? Mne záleží aj na spracovaní a ďalších dojmoch. Ak ma pamäť neklame, jeden čitateľ znechutene poznamenal, že Samota mu pripomína film Fight Club (bohužiaľ teraz tento príspevok neviem nikde nájsť). Prečo? Len preto, že hlavný hrdina Klubu bitkárov je paranoik a robí veci, o ktorých nevie, by musel Karika čerpať z neho?? Odkedy vznikol ten film, sú už všetky diela s touto témou jeho kopírovaním??? Kto pristupuje k literatúre či filmu týmto spôsobom, pokazí si mnoho zážitkov...
Ja sa radšej nechám unášať tiesnivosťou prostredia, zadúšajúcim strachom hlavného hrdinu a užijem si poviedku do poslednej vety :-)


Tomáš Straňák: Ničiteľ škodcov

A zase škodcovia. Zaujímavé, že okrem spoločnej hororovej nôty sa vo finále Ceny Fantázie stretli tri poviedky, ktoré majú niečo so škodcami, alebo všeobecnejšie povedané háveďou. V tej prvej sme mali odporné červy, v druhej potkany veľké ako mačky, no a tu... tu je záverečnou pointou, že škodcovia sme my, ľudia.
Čo je celkom dobrá myšlienka :-)
Dvaja policajní vyšetrovatelia tu riešia záhadnú smrť chlapíka, ktorý zomrel udusením v aute bez zjavnej príčiny. Pripletú sa im do toho jelene, alkoholizmus hlavného hrdinu, predavačka psích granúl - a silný dojem z nevydareného epigónstva Dominika Dána (až príliš silný).
Ono by táto poviedka nemusela byť vôbec zlá, keby...
Ale je.
Pamätáte ešte, čo som písala pri Mischovom Rattusovi? O boji mladých autorov s hlušinou, o efektívnom vyjadrovaní? Tak pri Tomášovi Straňákovi na to môžete zabudnúť. Spláchnuť to celé do záchoda.
Tomáš by poslal do Ceny Fantázie kľudne aj román, keby sa to dalo.

Ničiteľ škodcov je príšerne dlhý, uvravený, prepchatý sileným humorom, trápnymi dialógmi aj umelými odkazmi na popkultúru, ktoré mi neskutočne liezli na nervy.
Najviac ma rozčúlila narážka na Stanislava (!!!) Třísku vo filme Obecná škola. Keď si autor nie je schopný overiť ani takú základnú vec, že herec, na ktorého naráža, sa volá JAN, tak už naozaj neviem...
Tých narážok na šaolinských mníchov, Modrú lagúnu, Jasona Vorheesa, dokonca aj Dunu a iks ďalších vecí bolo toľko, že som mala chuť kričať od zúfalstva!
A úplne zbytočnú vraždu parťáka v závere poviedky, ktorá sa mi zdala absolútne nepravdepodobná a neuveriteľná, tú už ani nekomentujem...

Záverečné zavytie: autor má talent písať, ale nulovú sebareflexiu a následnú sebadisciplínu. Pravdepodobne typ, ktorý nie je schopný vyškrtnúť jedinú vetu zo svojho veľdiela. To je jeho tragédia. Ponúka doslova tony zbytočností!
Odporučila by som mu 1. naučiť sa škrtať, 2. nesnažiť sa byť za každú cenu vtipný, 3. nerobiť narážky na filmy, keď aj tam vyrobí chybu a 4. naučiť sa ŠKRTAŤ!!!
Inak je to celé len týranie čitateľov, masakra literárneho vkusu, ktorú nezachránili už ani dobre zvládnuté záverečné scény. Trpela som strašne a preto som si ani neodpustila tento rozhnevaný výlev.

*****

Ja už som svoj hlas odovzdala, nasledujúce ráno po prečítaní poslednej poviedky.
Rozhodovanie bolo toho roku mimoriadne jednoduché. Bohužiaľ, žiada sa mi povedať. Lebo keby môj obľúbený Jozef Karika nenapísal v mojich očiach najlepšiu z finálových poviedok, bola by som spravodlivá a udelila svoj hlas inému. Stačí si spomenúť na minuloročné ťažké vnútorné boje, ktoré som zvádzala medzi Karikom a Spádom (schíza dospela tak ďaleko, že pár dní po hlasovaní som si nemohla spomenúť, ktorému z nich som nakoniec dala hlas!!! a neviem to dodnes ;-D). No teraz sa nepotrebujem ani namáhať. Spáda sa nezúčastnil (bol v porote) a Karika u mňa s prehľadom zvíťazil.
Hej, Mischo Jedinák a jeho Rattus mu síce dýchali na chrbát (aj Mischo je môj obľúbenec;-), ale napokon tesne nedodýchali. Samota ma viac zaujala svojou psychologickou rovinou. Psycho-horory mám proste radšej ako klasické zvieracie vyvražďovačky. Ale Mischovi dá hlas určite dosť ľudí, ktorí ho majú dobre zapísaného. Aj on by si Cenu Fantázie zaslúžil, za všetky doterajšie aktivity a úspechy. Nuž ale toto ocenenie sa udeľuje za najlepšiu poviedku ;-) Dopriala by som ho Jedinákovi aj Karikovi.

Môj súkromný rebríček teda vyzerá takto:
1. Jozef Karika, Samota
2. Michal Jedinák, Rattus
3. Michal Jedinák, V tomto dome straším ja
4. Lucia Droppová, Hladný tovar
5. Tomáš Straňák, Ničiteľ škodcov

Takže dohodnotené, dohlasované. Už budem len čakať, ktorý mladý muž v novembri zasadne na trón Ceny Fantázie. Hádam veštica Frenegonda nekecá a neuhla si zase koňačíku, keď pozerala do kariet...
...a z celého srdca dúfam, že to nebude Tomáš Straňák. Kým sa nenaučí krátiť!

A ešte, ak by vás to zaujímalo, tu sú moje doterajšie články o finálových poviedkach z predchádzajúcich ročníkov:
Cena Fantázie 2011
Cena Fantázie 2010
Cena Fantázie 2008
Cena Fantázie 2007
Cena Fantázie 2006
+
linky na všetky poviedky aj hlasovací formulár na Fantázii on-line - Cena Fantázie 2009 ide do finále

Súvisiace:
Neverte vešticiam!(vyhlásenie výsledkov Ceny Fantázie 2009)
Finálové poviedky Ceny Fantázie 2010
Finálové poviedky Ceny Fantázie 2011
Vyhlásenie výsledkov Ceny Fantázie 2011

24 komentárov:

  1. Tak toto som doslova zlhtla :) Ja som hlasovala za Rattusa (ten koniec ma absolútne dostal, hlavne posledná veta!!!) ale Samota bola hneď druhá - jediné, čo mi vadilo na Samote (a čo sa priznám, že som preskočila), bol začiatok - skutočne bol až príliš rozťahaný a mohol byť kratší. Ale odkedy vstúpil na scénu ten vrah, mala som nervy v koncoch :) napätá až do kosti :)

    Inak nemám námietky voči tvojmu hodnoteniu :) Akoby si mi z duše hovorila!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jennka, kto hltá, nevychutná ;-)
    ale som rada, že si aj v tomto rozumieme. Kariku je škoda preskakovať, naňho sa treba naladiť... a práve nato slúžia jeho dlhé úvody :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anett, lol :) Tvoje texty sa dajú vychutnávať aj hltaním - to sú jedny z veľmi vzácnych :))

    Možno som na to nemala náladu. Oveľa viac sa mi páčila akcia. Rozprava o samote a o tom, aká je hrozná a všetky tie reči k tomu...neviem, nesadlo mi to, nudilo.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Nuž, u mňa tiež vyhral Rattus, asi preto, že Karika nie je môj obľúbenec. Vie napísať to, čo chcel povedať, vie navodiť strach z psychotika, zas a znova :-(, ale to mi nestačí... Keď si mám vybrať medzi dobre napísanou poviedkou so silnou pointou a dobre napísanou poviedkou so slabou pointou, Karika získa poctivé druhé miesto.
    Zuska.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Zuska, u takej povolanej, ako si ty, je na tom Karika stále dobre :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Veľa je povolaných, málo vyvolených... V CeFe iba 5 a ja medzi nimi nie som, čo má tiež svoju výpovednú hodnotu :-)
    Z.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Zuska, nie si tam a ani v zborniku preto, lebo si myslim, ze vies pisat aj lepsie a mal som jednoducho dojem, ze si autorkou danej poviedky, ale tiez som mal dojem, ze si ju pisala narychlo. Skoda, necitalo sa to zle, ale jednoducho tomu nieco chybalo, kus prace na nej, aby poviedka razne povedala: "Ja som ta finalova, tak, porotca, nevahaj!" :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Anetka, neviem, ci aj s niekym inym okrem mna si sa bavila o inspiracii klubom bitkarov, ale ja som to rozhodne nepoznamenala znechutene.... Bolo to len konstatovanie, ze mi to ten film pripomina a ze to teda pre mna nie je ziaden sokujuci zaver ;).
    Mna osobne ani jedna z tych poviedok neprekvapila ani nezaskocila a to je prave to, co ja od scifi poviedok ocakavam. Preto som ani jednej nedala hlas.
    Ja sa ale nepasujem do roly literarneho kritika; od toho mam teda riadne daleko. Napisala som moj cisto subjektivny dojem, ale rozhodne som nebola znechutena... Skor sklamana. Ale asi nie som ten spravny citatel :-/.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Karika ma tiez dostal. V podstate aj Rattus, ale bola to taka remeselne dokonala sucharina. Chcel by som sa vsak zastat Tomasa Stranaka - podla mna pekne ukazal, ze VIE pisat. Dokonca aj o zbytocnostiach - napriek (pre mna) brutalnej dlzke som sa nedokazal nudit. V porovnani s (pomerne znamou) Droppovou to bolo vlastne excelentne spracovanie podobne trivialeho pribehu. A Strsidelny dom bol bud prilis dlhy, alebo prilis kratky :-)
    mato

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Už teraz ďakujem za všetky príspevky, že ste si prišli podiskutovať.
    A Janine sa ospravedlňujem, že som dezinterpretovala jej poznámku o Klube bitkárov. Nevedela som určiť, odkiaľ prišla a pri mentálnom spracúvaní mnohých podnetov z vášnivých diskusií čitateľov na Fantázii a Smečku som si ju poskladala do trochu iného významu :-)
    Ako sa u nás hovorí "stane sa aj v lepších rodinách" ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Anet, mala by si oscanovať aj tie papiere a poznámky na nich...tie nemajú chybu :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  12. ako súťažiaci a nefinálový len krátko -
    rattus
    Miloš Ferko

    OdpovedaťOdstrániť
  13. a ešte - článoček, lebo ten hodnotiť môžem, sa mi páčil... trefné postrehy, ale teraz si z už uvedených dôvodov nezapolemizujem.
    Miloš Ferko

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Miloš, díky... ale veď si zapolemizuj :-) nevadí, že si súťažiaci.

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Moj rebricek:

    Samota
    Rattus
    Hladny tovar
    V tomto dome strasim ja
    Nicitel skodcov

    Ivan Mjartan

    OdpovedaťOdstrániť
  16. V podstate až na detaily súhlasím s tým, čo napísala Aneta (vrátane poradia).

    Na "Hladnom tovare" mi viac prekážala nedotiahnutá štylistika (veľmi slušné pasáže sa striedajú so zbytočnými chybami a neobratnými formuláciami) než rozťahanosť. Chápem, ak niekoho otravuje dlhé čakanie na predvídateľný záver, ale o tom koniec koncov poviedka je: čitateľ vie od začiatku, čo sa stane; napätie spočíva v tom, AKO sa to stane. Pre mňa príjemné prekvapenie (pri hodnotení som premýšľal, či to môže byť neuverejnený text zo začiatkov tvorby Miša Jedináka).

    Mišo je (okrem predností spomenutých v článku) pravdepodobne najvšestrannejší slovenský autor fantastiky (dokáže napísať všetko od humornej fantasy po space operu), preto ma prekvapilo, že do súťaže poslal dva štylisticky a kompozične veľmi podobné texty. "Rattus" má výraznejšiu pointu a celkovo je menej remeselne studený.

    Jozef: pointa neprekvapí, ale o to ani nejde. Text stojí na presvedčivosti, gradácii a naliehavosti. Už minulý rok som hlasoval za "Dedičstvo zeme", "Samota" mi pripadala lepšie napísaná a koherentnejšia (aj vďaka tomu, že tentoraz neobsahuje dve časovo oddelené línie). Jozefova intenzita u mňa nakoniec vyhrala nad Mišovou vybrúsenou formou.

    K "Ničiteľovi škodcov" nemám čo dodať. U mňa skončil v spodnej polovici všetkých zúčastnených textov.

    OdpovedaťOdstrániť
  17. "Mišo je (okrem predností spomenutých v článku) pravdepodobne najvšestrannejší slovenský autor fantastiky (dokáže napísať všetko od humornej fantasy po space operu), preto ma prekvapilo, že do súťaže poslal dva štylisticky a kompozične veľmi podobné texty. "Rattus" má výraznejšiu pointu a celkovo je menej remeselne studený."

    Ja by som skôr povedal, že niektorí ľudia si ma neopodstatnene idealizujú :o).

    Mischo

    OdpovedaťOdstrániť
  18. hned na uvod hovorim ze sa neviem rozhodnut medzi samotou a rattusom....

    Hladny tovar - dychol na mna atmosferu z Capkovych RUR alebo zo Saturnina resp. to obdobie Hercula Poirota ked vela ludi zilo z nejakej dozivotnej renty ktorej princip este furt nechapem, takmer nikto nerobil, uradnici mali tie cierne rukavniky atd. etc., aj cervikovy napad je fajn a dokonca som ani nepredvidal koniec tak ako Anet. Ale prave ten koniec sa mi zda uplne nelogicky a nezmyselny...

    Rattus - zaujimavy napad, pre mna pritazlivy prave tymi krysami (chcel by som raz jednu chovat :D) a spravne nechutnym zaverom...

    V tomto dome... - zmiesane pocity, hlavne to strasne preukrutne klise o okultnom pare a tajomstve ktore tajim len tak na oko aby sa ma vypytovali a tak. navyse si myslim, ze ta poviedka skoncila prilis skoro resp. bez pointy...

    Samota - je taka fajn depresivna, temna, zufala, chora a hlavne sa tam pouziva britva a to je nieco pre mna. bohuzial sa uvod taha ako sopel po rukave a sonda do psychickych problemov a zufalstva hlavnej postavy ma zacala nudit. dokonca tak ze som si hovoril ze ak to bude aj v dalsom odstavci tak koncim a necitam dalej. a to aj napriek tomu ze tie stavy velmi dobre poznam a viem si predstavit o com hovori...

    Nicitel skodcov - zaujimavy napad, ale pripajam sa k Anet. milion odkazov namilion roznych veci, niektore dokonca nespravne a podla mna najma zbytocne, tak ako napr. rozne prirovnania ktorych tam bolo strasne vela (napr. ked sa na zaciatku biela fabia rozbehne po sedej ceste vinucej sa ako had do vrchov ci ako to tam je). navyse si mohol autor nastudovat aj take veci ze sa na favorite svetla zapinaju stlacenim dvoch tlacitiek a nie tocenim niecoho. a co s tym vsetkym mal ten diabolsky jelen naozaj nechapem...

    no a teraz babo rad...

    OdpovedaťOdstrániť
  19. tyjo tak to je rada jak vino :)) ... hmmm, alebo zeby som nehlasoval? :P :))

    OdpovedaťOdstrániť
  20. geronimo, to by som nerobila ani zo srandy :))

    OdpovedaťOdstrániť
  21. no no no, ake svalnate reci :))) ... tak som skusil tri vypocitavanky a je to dva jedna pre samotu ale aj tak neviem :)))

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).